Viac ako polovica arktického pobrežia patrí Rusku, ktoré je v dôsledku vojny na Ukrajine čoraz viac izolované od svojich severných susedov. Konflikt tak zintenzívnil aj preteky medzi svetovými veľmocami o nadvládu v Arktíde. USA sú v regióne prítomné prostredníctvom Aljašky, čo sa však pre Bidenovu administratívu stáva čoraz väčším bezpečnostným problémom, uvádza agentúra Bloomberg.
Geopolitické súperenie zvyšuje tlak na krehký ekologický systém, ktorý je rozhodujúci pre zmiernenie globálneho otepľovania. Výsledkom toho je, že tohtoročné zhromaždenie odborníkov k problematike Arktídy sa viac nieslo v duchu geopolitického samitu ako stretnutia expertov na klímu a rozvoj.
Rusko sa na podujatí, ktoré sa konalo minulý týždeň v kultovej koncertnej sieni Harpa v Reykjavíku, výrazne nezúčastnilo. Prítomných však bolo 2-tisíc účastníkov, kde sa medzi tmavými oblekmi politikov, vedúcich pracovníkov a vedcov vynímali vojenské uniformy. Konferencia pritiahla rekordný počet amerických úradníkov vyzbrojených prvou aktualizáciou americkej stratégie pre Arktídu za desaťročie.
Bezpečnosť má prednosť
Vojna v Európe už vykoľajila ďalšie snahy o regionálnu spoluprácu. Zasadnutia Arktickej rady, medzivládneho fóra na podporu spolupráce v oblasti biodiverzity, klímy a znečistenia, boli od začiatku vojny vo februári pozastavené.
Zatiaľ čo klíma zostáva pilierom americkej politiky, poradca na ministerstve zahraničných vecí USA Derek Chollet povedal: bezpečnosť má prednosť. USA výrazne znepokojujú akékoľvek kroky Ruska smerujúce k obmedzeniu slobody plavby, budovaniu vojenských síl alebo testovaniu určitých high-tech zbraní v Arktíde, tiež sa obávajú rastúceho záujmu Číny o tento región.
„Ako sme videli inde, kde sa Čína rozhodla byť regionálnym hráčom, je to často bez kompromisu,“ povedal D. Chollet. „Nie je v našom záujme, aby sa Arktída stala ďalším príkladom.”
Rusko koná v snahe podmaniť si Arktídu. Vyvíja nové jadrové ponorky pre arktické operácie vrátane Arcturus, ktoré môžu nasadiť podvodné drony a hypersonické rakety. Najkratšia cesta do Severnej Ameriky z Ruska je stále cez hornú časť našej planéty a nové rakety si budú vyžadovať takmer okamžitý reakčný čas, tvrdia vojenskí experti.
Ani USA nezaháľali. Spolupracujú s arktickým spojencom Kanadou na oživení spoločného velenia leteckej obrany z obdobia studenej vojny. A keď bude vstup Švédska a Fínska do NATO dokončený – vyvolaný inváziou na Ukrajinu – Rusko bude jediným arktickým štátom mimo tejto kľúčovej obrannej aliancie, ktorá bola tiež vytvorená počas studenej vojny ako hrádza proti sovietskej expanzii v Európe.
Otepľovanie postupuje rýchlo
„Bohužiaľ,“ povedala kanadská generálna guvernérka Mary Simonová účastníkom konferencie, vojna na Ukrajine „zasiahla globálnu spoluprácu a zastavila množstvo projektov v Arktíde“.
Ako ale ochrániť Arktídu, ktorá sa v dôsledku klimatických zmien roztápa? Severný pól stratil od 80. rokov približne 40 percent ľadu a teraz sa otepľuje zhruba štyrikrát rýchlejšie ako zvyšok sveta. To ho otvára námornej doprave a hospodárskemu rozvoju, od ktorého sa však očakáva, že zosilní účinky globálneho otepľovania.
Teploty nad centrálnym Severným ľadovým oceánom boli podľa Coloradského národného strediska pre údaje o snehu a ľade toto leto o jeden až štyri stupne Celzia vyššie ako 20-ročný priemer do roku 2020. Riaditeľ organizácie Mark Serreze povedal, že je to prvýkrát, čo si pamätá, že obe hlavné trasy cez Severozápadnú cestu Kanady a Severnú námornú cestu Ruska boli celé leto „v podstate bez ľadu“.
Po roztopení polárneho ľadu sa otvorí viac arktických tranzitných trás. Existuje aj možnosť, je zatiaľ hypotetická, že ak by sa severný pól niekedy úplne roztopil a všetko nasvedčuje tomu, že sa to stane, transarktická lodná trasa by umožnila lodiam cestovať priamo cez špic medzinárodných vôd, čím by sa zabránilo zdĺhavej plavbe pozdĺž pobrežia.
Otvorenie Arktídy by však tiež znamenalo uľahčený prístup k fosílnym palivám otepľujúcim planétu. Asi 90 miliárd barelov ropy a 47,29 biliónov kubických metrov plynu leží podľa United States Geological Survey vo vnútri polárneho kruhu, spolu s kovmi a minerálmi potrebnými na elektrifikáciu.
Rozhodujú jednotlivé vlády
Podľa morského zákona má väčšina arktických národov nároky na niektoré zo svojich zdrojov, ale či obmedziť rozvoj poškodzujúci planétu na globálnej úrovni, je na jednotlivých vládach. Grónsko minulý rok zakázalo nové licencie na ťažbu ropy a zemného plynu. Island plánuje zakázať prieskumné činnosti. Ropné spoločnosti, ktoré sa obávajú poškodenia dobrého mena spojeného s vŕtaním v nedotknutej divočine, naznačili, že sa budú držať bokom. Škandinávske štáty dúfajú, že využijú veternú a vodnú energiu regiónu. Naproti tomu Rusko – už teraz zďaleka najväčší arktický výrobca energie – sa snaží rozšíriť produkciu ropy a plynu.
„Geopolitika v Arktíde sa mení,“ povedal na konferencii prezident Estónska Alar Karis, ktoré požiadalo o štatút pozorovateľa v Arktickej rade. „Preto nesmieme myslieť len na klímu a životné prostredie, keď hovoríme o regióne, ale aj na diplomaciu a odstrašovanie.“
Ďalšie dôležité správy
