Západní politici radi tvrdia, že vojna na Ukrajine je najjasnejším súbojom dobra a zla, akého bol svet za posledné desaťročia svedkom. Z tohto hľadiska sa podniky, ktoré v Rusku zainvestovali do prebiehajúcich operácií milióny eur, nemajú kam ukryť, píše Politico.
Názory na pôsobenie v Rusku sa líšia
„Opustite tento trh utopený v našej krvi. Všetky americké spoločnosti musia opustiť Rusko,“ žiadal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom príhovore pred Kongresom USA 16. marca. Rovnakú žiadosť predniesol aj nemeckým a francúzskym zákonodarcom.
Aj napriek tomu, mnoho európskych a amerických firiem naďalej pôsobí v Putinovom Rusku. Zatiaľ čo niektoré pociťujú tlak medzinárodného odsúdenia, iné trvajú na tom, že konajú správne, keď zostanú.
Podkopávajú tieto spoločnosti snahy o ekonomickú vojnu a oslabujú sankcie navrhnuté tak, aby vyvinuli tlak na Moskvu, pokiaľ ide o ukončenie invázie? Rozhodli sa zhrabnúť ruble s cieľom zvýšiť zisky, nehľadiac na to, čo to bude Ukrajincov stáť? Existujú morálne správne – ako aj finančne pohodlné – dôvody, prečo by bojkotovanie Putinovho Ruska bolo zlým prístupom?
To, ako podniky a politickí lídri zodpovedajú tieto otázky, bude pravdepodobne formovať dlhodobý hospodársky vplyv vojny – na Rusko, Ukrajinu a širší svet.
Zvážil tlak verejnosti
Od začiatku konfliktu sa z Ruska stiahlo alebo v ňom pozastavilo svoju činnosť viac ako 400 západných spoločností. Niektoré zo svetovo najväčších nadnárodných spoločností boli nútené verejne, a niekedy zahanbujúco, urobiť obrat o stoosemdesiat stupňov po tom, čo pôvodne zamýšľali zachovať si svoje ruské väzby.
Holandský energetický gigant Shell si od Ruska zakúpil zľavnenú ropu, čo vyvolalo obrovský verejný protest. Spoločnosť nakoniec priznala, že sa mýlila, ospravedlnila sa a vyhlásila, že prestane čerpať ruskú ropu a ruský plyn. V podobnej situácii sa ocitla aj francúzska ropná spoločnosť TotalEnergies, ktorá nedávno vyhlásila, že postupne ukončí nakupovanie od Ruska. Stalo sa tak po tom, čo jej väzby na ruské spoločnosti vyvolali vo Francúzsku veľkú verejnú diskusiu.
Podľa Billa Browdera, ktorý sa angažuje v oblasti potláčania a porušovania ľudských práv v Rusku, musia spoločnosti, ktoré aj naďalej pôsobia v Rusku, z krajiny odísť čo najskôr. „Ak tak neurobia, Západ by ich mal bojkotovať. Dať prednosť zisku pred národnou bezpečnosťou je neprijateľné,“ tvrdí Browder. No pre spoločnosti, ktoré majú v Rusku obrovské investície, to nie je vždy také jednoduché.
Musia myslieť aj na nevinné obyvateľstvo
V niektorých prípadoch spoločnosti argumentujú tým, že musia v krajine ostať, pretože ich odchod by spôsobil nevinnému ruskému obyvateľstvu vážne škody. Podľa Phila Bloomera, šéfa mimovládnej organizácie Business and Human Rights Centre (Centrum pre podnikanie a ľudské práva) je to legitímny dôvod. „Podniky by sa mali vyhnúť spôsobeniu výraznej ujmy, akými sú hlad alebo akákoľvek vec rovnakého charakteru, ruskému obyvateľstvu,“ povedal.
Niektoré západné agropotravinárske spoločnosti používajú tento argument k tomu, aby mohli v Rusku zatiaľ ostať otvorené. Nemecká poľnohospodársko-chemická spoločnosť BASF sa vyjadrila, že bude aj naďalej dodávať tovar „potrebný k tomu, aby sa predišlo hladomoru“. Tento tovar zahŕňa osivá, pesticídy a hnojivá.
Nemecký chemický gigant Bayer sa takisto vyjadril, že v Rusku a Bielorusku zachová nevyhnutné podniky. Nepripraví „civilné obyvateľstvo o základné zdravotnícke a poľnohospodárske produkty“, pretože by to „iba znásobilo daň, ktorú si prebiehajúca vojna vyžiadala na ľudských životoch.“
Spoluvina na vojne?
Spoločnosti, ktoré ostanú v Rusku dlhšie obdobie, budú musieť zápasiť s implikáciami v oblasti ľudských práv, ako aj okamžitou vlnou publicity.
Ropný sektor EÚ je vo väčšej miere stále bez sankcií, no tento trh sa môže ľahko ocitnúť v centre tvrdení, že financuje Putinovu vojnu. Rusko bolo varované, že môže čeliť trestnému stíhaniu za údajné vojnové zločiny na Ukrajine a právne riziko spoluviny sa potenciálne rozširuje aj na podniky.
Potom existujú čisto praktické úvahy. Konkrétnym problémom je to, ako môžu spoločnosti financovať svoje ruské operácie teraz, keď sa finančný systém krajiny takmer úplne oddelil od Západu. Zahraničné podniky potrebujú súhlas Ruska, aby mohli previesť aktíva do zahraničia.
Logistika v oblasti prepravy je takisto komplikovaná, keďže letecká nákladná doprava sa výrazne zredukovala a diskutuje sa o uzatvorení európskych prístavov pre ruské lode.
Nech sú morálne dilemy akékoľvek, pre mnoho spoločností sa môže realita podnikania v Rusku ukázať príliš náročná.
Ďalšie dôležité správy
