Nemecko má konštruktívny postoj k návrhom Európskej komisie na reformu fiškálnych pravidiel Európskej únie. Ale domnieva sa, že niektoré z nich idú „nesprávnym smerom". Povedal to v stredu nemecký minister financií Christian Lindner.
Je nutná realistickejšia metodika
Ministri financií EÚ začali v utorok rokovania o reforme fiškálnych pravidiel bloku, aby ich prispôsobili realite po pandémii ochorenia covid-19, ktorá zvýšila dlhy členských štátov aj potrebu veľkých investícií. Cieľom ministrov je dosiahnuť dohodu v marci.
„Potrebujeme realistickejšiu metodiku," povedal Lindner počas cesty na návštevu Helsínk. Nové dlhové pravidlá by podľa neho mali byť jasné, s číslami a referenčnými hodnotami.
Fínska ministerka financií Annika Saarikková v tejto súvislosti uviedla, že na stole je stále príliš veľa technických otázok, napríklad aké sú nové nástroje a aké štatistiky sú za nimi, aby bolo možné porovnávať členské štáty.
„Existuje niekoľko tém, v ktorých sa zhodneme, ale ešte je potrebných veľa diskusií," dodala Saarikková.
Diskutuje sa o reforme pravidiel
Minister Lindner je v týchto dňoch na cestách po Európe. V stredu odletel na deň do Helsínk, deň predtým bol v Holandsku a vo štvrtok odchádza do Viedne. Nemecký minister financií chce, aby reforma Paktu stability a rastu odrážala pozíciu Berlína, teda aby nedošlo k zmierneniu európskych pravidiel o dlhu. Fínsko súhlasí v mnohých otázkach s Nemeckom.
Lindner obhajuje návrat k pevnému a udržateľnému stavu verejných financií. A označil hlavné kritériá Paktu stability a rastu za „kotvu".
Podľa týchto pravidiel by štátny dlh členských štátov nemal byť vyšší ako 60 percent hrubého domáceho produktu a deficit v rozpočte nesmie prekročiť 3 percent HDP.
V súčasnosti sú tieto pravidlá pozastavené od pandémie, keď museli štáty prísť na pomoc občanom aj ekonomikám. V EÚ sa diskutuje o reforme pravidiel. Európska komisia vlani v novembri okrem iného navrhla pre vysoko zadlžené štáty väčšiu flexibilitu pri splácaní dlhu. Vo svojom návrhu reformy stanovila právomoc povoliť individuálnu cestu pre každú krajinu na zníženie dlhu a deficitu v strednodobom horizonte. Štáty s vysokými dlhmi by mali mať štyri roky na to, aby dôveryhodne znížili svoj dlh, a v prípade krajín s nižším dlhom by bolo časové obdobie flexibilnejšie.
Lindner naznačil ochotu ku kompromisu, ale zdôraznil, že cesta k nižšiemu dlhu a deficitu musí byť realistickejšia a spoľahlivejšia ako predtým.
Poukázal pritom na nedávnu dlhovú krízu v eurozóne, ktorá ukázala, že problémy jedného členského štátu môžu mať negatívne dôsledky pre všetky štáty.