Autorka si myslela, že útok na Ukrajinu popieral všetku logiku, a že prezident Ruska musel vedieť, že nikto na Ukrajine nechcel, aby ich prišiel „zachrániť“. Dokonca ani rusky hovoriaci obyvatelia. S. Rainsfordovú podľa jej slov dňa 24. februára zobudili prvé výbuchy Putinovej vojny a jeho vyhlásenie o tom, že nariaďuje „oslobodenie“ rusky hovoriacich obyvateľov od „genocídy“.
V. Putin stratil všetok rešpekt
V tom čase sa spolu so svojím tímom nachádzala v Donecku a večer predtým pozorovala davy ľudí v centre Krematorska, ktoré spievali ukrajinskú hymnu, mávali štátnou vlajkou a trvali na tom, že chceli žiť v mieri. Rovnako ako ona, ani dav ľudí neveril, že by Rusko začalo vojnu, no autorka odvtedy dokumentuje zničujúce následky Putinovho rozhodnutia.
Autorka stretla ženy, ktoré utekali pred bojmi v Charkove a ktoré predtým V. Putina rešpektovali ako vodcu – inej krajiny. Ich mesto je na jeho rozkaz ostreľované a teraz ním pohŕdajú. Tieto ženy utiekli do motela v malom meste, kde spolu s ostatnými evakuovanými obyvateľmi žijú v tme a v úzkosti z toho, či na seba nepritiahli pozornosť ruských vojnových lietadiel.
Ruskí príbuzní im hrôzy neveria
V iných mestách ľudia hovorili o tom, ako ich vlastní príbuzní žijúci v Rusku neverili tomu, že tam útočia aj na civilistov. Žena menom Svetlana autorke povedala, že ju bolí počúvať také slová. Autorka sa s ňou stretla v triedy školy, z ktorej boli vypratané lavica a na zemi boli položené matrace. Svetlana tu nocuje so svojou rodinou a ryšavou mačkou.
Všetci vrátane detí hovorili o svojej hrôze z ruských bojových stíhačiek, píše autorka. Niekto sa jej včera opýtal, čo by primälo V. Putina zastaviť túto vojnu. Autorka na túto otázku podľa svojich slov nevedela odpovedať, pretože by si nikdy nebola myslela, že by ju V. Putin vôbec začal.