Príbeh informatizácie finančnej správy je komplikovaný. Figuruje v ňom veľa čudných skratiek, ťažkých technických termínov a zamotaných obchodných vzťahov. Pre mnohých mainstreamových novinárov stratil na príťažlivosti odchodom Ivana Mikloša do opozície a Miroslava Mikulčíka do zabudnutia. No veci sa stále dejú, aj keď titulkám a televíznym správam dominujú úplne iné témy.
Vypína sa napríklad niečo, čo fungovalo a s čím sa podnikatelia celkom spriatelili – podsystém na elektronickú komunikáciu so štátom EZU. Bežal spoľahlivo, bezplatne. Nebolo treba nič inštalovať. Tykal si so všetkými počítačmi bez ohľadu na to, či bežali pod systémom Windows, OSX alebo Linux. No kým daňovníci mohli plesať, že konečne (!) sa dá so štátom komunikovať na úrovni tretieho tisícročia, úradníci posielajú novinku do histórie po necelom roku fungovania.
Niečo také sa ťažko vysvetľuje, o čom svedčia zmätočné vyjadrenia úradníkov rezortu financií, šliapanie si po jazyku a dokonca útoky, že ako si to médiá vlastne dovoľujú komunikovať s tými, čo stáli za tým neporiadkom na začiatku roka. Nuž, novinári sú nevďačná banda a niekedy sa stretávajú aj s ľuďmi, ktorých im poradcovia Petra Kažimíra neschvália. Preto pri snahe dopátrať sa, čo sa vlastne na finančnej správe deje, považujú za úplne normálne, že si vypočujú tak M. Mikulčíka, ako aj šéfa Ditecu Ivana Sůru, chlapcov z mimovládnej IT komunity alebo samotných programátorov. A informácie si potom s čistou hlavou utriedia. Výsledkom by malo byť jasné vysvetlenie, čo sa tu deje. V ideálnom prípade.
Mnohé veci však ešte čakajú na vyjasnenie a príbeh sa bude nepochybne písať ďalej. No už dnes je jasné, že niečo tu smrdí. Najmä preto, že štát nedokáže vysvetliť, prečo musia jeho občania zaplatiť za niečo, čo už majú. Spoločnosť Ditec ochotne komunikuje a obhajuje svoj budúci produkt. No za vlastnou robotou si stoja aj autori EZU, ktorí zdôrazňujú, že systém je otvorený na spoluprácu aj s budúcimi systémami na finančnej správe.
Štát sa zatiaľ len bezmocne snaží odkomunikovať neodkomunikovateľné. Medzi spleťou argumentov a protiargumentov zatiaľ možno len tušiť, že toto je len jedno z mnohých polí, kde sa odohráva tichý boj za rozsiahlejšie nasadenie takzvaných zaručených elektronických podpisov. To je to napohľad šikovné riešenie na komunikáciu s úradmi, ktoré však v konečnom dôsledku bude stáť veľa peňazí. Legislatíva sa už pripravuje.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 46/2012. Téme sa TREND venoval v článku Funguje? Zahodiť a kúpiť ešte raz.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
