Oficiálne si podľa nich írska ekonomika polepšila až o 26,3 percenta, čo je pravdepodobne najvyšší rast HDP vyspelej ekonomiky za posledné desaťročia. Naozaj nezvyčajný rast je výsledkom jednorazových faktorov, akými bol napríklad nákup vojenských lietadiel, reštrukturalizácia veľkých firiem a hlavne premiestňovanie sídiel medzinárodných spoločností do Írska.

Írsko je totiž ako malá a otvorená ekonomika s 12,5 percentnou firemnou daňou obľúbeným miestom, kde medzinárodne pôsobiace firmy umiestňujú svoje sídla. Minulý rok mal byť na podobné aktivity mimoriadne silný.

„Sme veľmi malou ekonomikou a keď nastane veľký nárast v aktívach, nastane toto,“ uviedol podľa agentúry Bloomberg Michael Connolly, predstaviteľ CSO. Po vysvetlení faktov sú tak podľa neho čísla uveriteľné.

Ekonomika škriatkov

S ním však už nesúhlasí mnoho ekonómov. Laureát Nobelovej ceny Paul Krugman na Twitteri správu pomenoval ako „Leprechaun economics“ – teda s narážkou na tradičných írskych nezbedných škriatkov. „Nedáva to zmysel,“ dodal zároveň.

V podobnom duchu sa vyjadrili aj Financial Times. Íri podľa nich napísali mnoho pozoruhodných beletristických diel, spomínajúc Jamesa Joyca alebo Flanna O’Briena. No a teraz sa k nim pridal významnú prácu aj CSO. „Neviem, či tieto čísla prekonalo vôbec sovietske Rusko v 1930-tych rokoch,“ citujú noviny Toma Healyho, riaditeľa think-tanku Nevin Economic Research Institute.

Dáta o 26-percentnom raste HDP tak prinášajú pochybnosti o reálnom zotavovaní ekonomického tigra. Presuny sídel nadnárodných koncernov do Írska údaje o hospodárstve skresľujú a ekonómovia či investori nemajú dostatočne dobrý prehľad o tom, ako sa krajine darí naozaj.

„Z môjho pohľadu to vyzerá, že Írsko rastie rozumnou a nie dramatickou mierou. Prebieha mnoho transakcií, ktorým nikto nerozumie,“ hovorí nezávislý ekonóm Jim Power. Namiesto čísel o raste HDP sa tak radšej zameria na indikátory ako rast zamestnanosti alebo príjmy z daní.

Hlavný ekonóm Ulster Bank Simon Barry podľa írskeho RTE uviedol, že lepší obraz môžu ponúknuť stúpajúce výdaje na spotrebu domácností. Ich rast medzi januárom a marcom na medzikvartálnej úrovni 2,1 percenta je najvyšší od začiatku roku 2008, keď prepukla finančná kríza. „Čísla HDP jednoducho nie sú zmysluplné, pokiaľ chceme plne pochopiť, čo sa v ekonomike deje,“ dodal S. Barry.