Analýza IFP s názvom „Lesk a bieda firiem“ prichádza v čase, keď Konfederácia odborových zväzov žiada zvýšenie minimálnej mzdy zo súčasných 480 o bezprecedentných 32 percent na 635 eur mesačne. Mzdy na Slovensku tiež už dlhší čas rastú rýchlejšie ako produktivita práce, čo firmám ukrajuje zo ziskovosti.
Podiel odmien zamestnancov na celkovej pridanej hodnote v ekonomike tak narástol už na svoje maximum od vzniku novodobej SR. Podľa Európskej komisie dosahuje 46 percent. Za európskym priemerom vo výške 55 percent však stále zaostáva.
V mzdových možnostiach slovenských firiem sú veľké rozdiely Zdroj: Inštitút finančnej politiky
Problémom rýchleho rastu platov je rozličná úroveň produktivity práce v slovenských firmách. Nie každá firma si preto svižné zvyšovanie miezd môže dovoliť. Veľký podiel zamestnanosti i firiem sa totiž pohybuje v najnižších pásmach platov a produktivity práce, ukazujú grafy IFP (vyššie). Produktívnejšie sú najmä zahraničné spoločnosti v sektoroch, ktoré si konkurujú so zahraničím.
Vysoká minimálna mzda ohrozuje pracovné miesta Zdroj: TREND na základe údajov Štatistického úradu SR
Celkovo pracoval predvlani podľa údajov štatistikov na plný pracovný úväzok so mzdou do 500 eur každý ôsmy zamestnanec na Slovensku. V pásme 500 až 600 eur mesačne ich bolo ďalších 10,3 percenta. Ak by vláda pristala na požiadavku odborov na bezprecedentný nárast minimálnej mzdy, ohrozené by mohlo byť podľa odhadu TRENDU zhruba každé piate pracovné miesto (graf vyššie). Pretože nie je samozrejmé, že všetky firmy v nízkoplatených odvetviach by boli schopné svojim zamestnancom platy na novú zákonom stanovenú úroveň zvýšiť.
„Nízko produktívne firmy pritom vytvárajú len zhruba 30 percent celkovej pridanej hodnoty medzi sledovanými firmami, no zamestnávajú až takmer dve tretiny všetkých zamestnancov,“ píše sa tiež v analýze.
Z dlhodobého pohľadu je prirodzené, že zamestnanci postupne prechádzajú z odvetví, ktoré platia nižšie mzdy, k tým s vyššími platmi. A odvetvia s nízkou pridanou hodnotou postupne zanikajú, automatizujú sa či sa presúvajú do lacnejších krajín.
Skokovo však privysoko nastavené platové minimum môže ekonomike spôsobiť problémy, napríklad vyššiu nezamestnanosť. Mierny rast minimálnej mzdy väčšinou naopak negatívny vplyv na zamestnanosť nemáva.
Keďže však výkonnosť väčšiny slovenských firiem výrazne zaostáva za výkonnosťou tých najlepších, „pre dlhodobý rast platov na Slovensku je nevyhnutné sústrediť viac pozornosti na rast produktivity práce,“ uzatvára svoju analýzu Milan Výškrabka z IFP.
Jednou z možností, ako primäť nízkoproduktívne firmy zlepšovať sa, je zvyšovať konkurenčný tlak, napríklad znižovaním bariér pre zakladanie nových firiem alebo ich vystavovať konkurencii aj v rámci jednotného európskeho trhu.
