C'-wej si stále pamätá mesiace, ktoré strávila osamotená v malom byte v metropole Taiwanu Tchaj-pej. V garsónke s rozlohou desať metrov štvorcových nebolo ani jedno okno. Ustavične tam páchli splašky, aj keď si odtok v sprche vypchala plastovými vreckami. A steny boli vymaľované len tým najzvláštnejším odtieňom oranžovej.
„Bez okien som sa cítila tak smutne,“ spomína 32-ročná žena, ktorej príbeh zverejnila BBC. „Každý večer som trávila vonku čo najdlhšie a domov som sa vracala len spať.“ To bolo v roku 2019, keď bola štátnou zamestnankyňou a zarábala v prepočte niečo vyše 1 200 eur.
C'-wej a šesť miliónov taiwanských voličov mladších ako 40 rokov bude zakrátko voliť svojho prezidenta a parlament. Tak ako pri každých voľbách je otázka čínskych nárokov voči Taiwanu a toho, ako by mal ostrov reagovať na hrozby Pekingu, veľká. Tentoraz sa však voliči viac zaujímajú o ekonomiku.
V nedávnom prieskume časopisu Commonwealth Magazine medzi 15-tisíc Taiwančanmi väčšina z nich uviedla, že najvyššou prioritou budúceho prezidenta by mal byť ekonomický rozvoj. Až potom nasledujú národná bezpečnosť a vzťahy s Čínou, ktoré ako kľúčové vyhodnotili najmä respondenti vo veku od 20 do 39 rokov.
Rastúce ceny domov a nájomného, stagnujúce príjmy, výrazná miera nezamestnanosti mladých ľudí a ročný rast HDP pohybujúci sa okolo dvoch percent, znepokojili mnohých. Podľa analýzy, ktorú BBC poskytol odborník na prácu Lee Chien-hung zo súkromnej Čínskej univerzity kultúry na Taiwane, viac ako tretina pracovníkov s nízkymi mzdami má menej ako 30 rokov.
Vznikol aj nový sociálny fenomén: Mladí ľudia z chudobnejších častí Taiwanu, ktorí si hľadajú lepšiu prácu v hlavnom meste, zápasia s rastúcim nájomným. Je obzvlášť rozšírený v rámci generácie Z. Cítia, že problémový vzťah s Pekingom je len niečo, čo politické strany využívajú na to, aby vyhrali voľby.