Bola raz jedna chata, na ktorej vraj pytliaci porciovali nelegálne zabitú zver. A tak ju dala polícia odpočúvať. Čuduj sa svete, zrazu sa na nej objavia Fico, Kaliňák či Bödör. A nie raz, ale deväťkrát. Aj napriek tomu, že neodchádzajú s taškami plnými mäsa, polícia ich rozhovory nahráva ďalej.
To, čo nasleduje, je ešte prekvapujúcejšie. Slovenský mediálny priestor v jeden deň zaplavia videá z utajených stretnutí opozičných lídrov a ich posluhovačov. To všetko napriek faktu, že ide o dôkazný materiál v prebiehajúcom vyšetrovaní. A nielen to, médiá im dajú rozprávkový názov Druhá gorila s cieľom, aby nahrávky pritiahli ešte väčšiu pozornosť obecenstva.
Za takýto scenár by sa nemusel hanbiť ani sám Hans Christian Andersen. Vo svete dánskom by išlo o rozprávku. Bohužiaľ, vo svete slovenskom ide o pokračujúci politický zápas, ktorý búra už ledva stojace základy právneho štátu.
Nestalo sa to prvýkrát. Naopak, na Slovensku sa očividne ujala tradícia zverejňovania tajných dokumentov z prebiehajúcich vyšetrovaní. Týmto folklórom sa niekto snaží aktívne ovplyvňovať verejnú mienku ešte dávno pred tým, ako o veci rozhodnú príslušné orgány. Najmä ak sú vyšetrované osoby, na ktoré sa už dva roky vedie politická kampaň.
Dôvod je jednoduchý – viac bodov sa získa mohutnou medializáciou kauzy, ktorá by vo finálnej právnej dohre mala iba marginálnu, ak vôbec nejakú výpovednú hodnotu.
Avšak takto boj za spravodlivosť nevyzerá.
Naopak, narastajúci počet takýchto únikov oslabuje integritu všetkých zložiek spravodlivosti. A tá je aj bez toho už dlhé mesiace v rozklade. Vojna v polícii, prokuratúre či na súdoch hrozí ešte čímsi horším – silným znefunkčnením právneho štátu.
V posledných mesiacoch sa z väzby dostávajú von ľudia rozhodnutím generálneho prokurátora či ústavného súdu. Títo poslední ochrancovia spravodlivosti tvrdia, že mnohí z obžalovaných tam boli nezákonne. Túžba orgánov činných v trestnom konaní išla v mnohých prípadoch nad rámec zákonnosti. A to je zásadný problém.
Denník N nedávno zverejnil článok o Al Caponem. Je poučný v mnohých ohľadoch. Napríklad v tom, že sa mu pripisovalo 200 vrážd, no do väzenia ho dostali až daňové úniky. Tomu sa hovorí prezumpcia neviny a fungovanie právneho štátu, ktorý dbá výhradne na relevantné dôkazy. Na Slovensku môžeme o prísnej aplikácii podobných princípov len snívať.
Slovenské médiá napriek tomu aplaudujú úniku tajných dokumentov. Nevynímajúc, že ide o trestný čin. V Česku polícia zobrala v podobných prípadoch do väzby až 28 ľudí, vrátane elitných vyšetrovateľov.
U nás nikto nerieši obavy, že trestnou činnosťou sa právny štát nevybuduje. Až v utorok generálny prokurátor nariadil preveriť únik medializovaných videí.
Doteraz situácia médiám neprekážala a skrývali sa za verejný záujem. Ak by to bolo raz, dobre. Ale ak sa vynášanie deje na pravidelnej báze, mali by začať šípiť, že niečo nie je v poriadku. Verejným záujmom určite nie je podpora politickej propagandy a rozklad právneho štátu.
Pokračujúca strata právnych istôt a základných princípov zákonnosti posúva Slovensko do najhlbšej temnoty od čias Vladimíra Mečiara. A to všetko za súčasného potlesku politikov pri moci a najvplyvnejších médií v krajine.
