Šodži Morimoto dostal v roku 2018 výpoveď za nedostatok iniciatívy a za to, že pre firmu nerobil „nič hodnotné“. Dnes by sa zrejme jeho nadriadení chytali za hlavu, keďže práve na ničnerobení postavil tento 41-ročný Japonec lukratívny biznis. Š. Morimoto si totiž zarába tým, že svoj čas prenajíma ľuďom, ktorí sa cítia osamelí a chýba im spoločnosť.
Jeho náplň práce býva pestrá a závisí výhradne od požiadaviek klientov. Jediným tabu sú intímnosti. Š. Morimoto si už nechal zaplatiť napríklad za to, že na klienta, ktorý bežal maratón, čakal v cieli. Jednej znudenej klientke zas na videu robil spoločnosť, kým si upratovala a dekorovala izbu. Raz sa mu stalo aj to, že klientkina kamarátka s ňou na poslednú chvíľu nemohla ísť na koncert, a tak namiesto nej išiel Š. Morimoto, píše CNBC.
Jeho najdlhšia „fuška“ trvala 17 hodín, počas ktorých sa vlakom od rána do večera trinásťkrát odviezol po tej istej trati. Najčastejšie klienti od Š. Morimota chcú, aby si ich len vypočul, keď majú zlý deň. Japonec má však jedno pravidlo – zákazníkom v týchto situáciách poskytuje iba stručné odpovede alebo len prikyvuje. Nechce sa totiž stavať do pozície terapeuta, keďže na to nemá odbornú kvalifikáciu.
Š. Morimoto v priemere dostáva zhruba tisíc žiadostí ročne. Na začiatku si za služby účtoval fixnú sadzbu od 10- do 30-tisíc jenov (61 až 184 eur), koncom roka 2024 sa rozhodol, že si ceny budú diktovať klienti. Minulý rok zarobil podnikateľ približne 77,7-tisíca eur. „Keďže si účtujem dobrovoľný poplatok, neviem, či bude moje podnikanie udržateľné, ale baví ma skúšať, či to funguje,“ priznal Š. Morimoto s tým, že jeho cieľom nie je zarobiť si na živobytie, ale žiť život, ktorý ho bude baviť.
Práve osamelosť, ktorá býva niekedy označovaná za jednu z pandémií 21. storočia, môže byť dôvodom, prečo ľudia za takéto služby platia. Podľa štúdií totiž negatívne ovplyvňuje fyzické aj mentálne zdravie, zvyšuje riziko depresie, úmrtia a dokonca aj rozvoja kardiovaskulárnych chorôb. Odborníci sa zhodujú, že dopyt po Š. Morimotových službách poháňa aj akási „spoločenská neohrabanosť“, ktorá sa prejavuje problémami s nadväzovaním kontaktov. „Väčšina Japoncov sa nedokáže dobre vyrovnať s konfliktmi či priamou komunikáciou. Možno sú len príliš neohrabaní na to, aby sa niekoho opýtali, či sa stanú priateľmi. Aby sa týmto nepríjemnostiam vyhli, radšej si za spoločnosť zaplatia,“ vysvetlil profesor Hiroši Ono, ktorý je expertom na ľudské zdroje.
Ďalšie dôležité správy
