Nižšiu mieru nezamestnanosti ako v období mesiacov apríl až jún tohto roku malo Slovensko zatiaľ len v deviatich štvrťrokoch od roku 1994: pred nástupom krízy v rokoch 2007 - 2009 a v roku 1996. Teda len počas jednej desatiny času, odkedy sa začalo pravidelné výberové zisťovanie pracovných síl v SR.
Silný pokles počtu ľudí bez práce (medziročne o 51-tisíc) sprevádza slušný rast zamestnanosti, ktorý spolu s krátkodobo zamestnanými v zahraničí dosiahol v medziročnom porovnaní až 63 tisíc osôb. Bez zamestnanosti za hranicami pribudlo 55-tisíc pracovných miest. Najviac si nové zamestnanie nachádzali ľudia v odvetviach priemyslu, v doprave a skladovaní, ale aj v činnostiach informácií a komunikácie. V poslednej menovanej kategórii až o pätinu.
Dobrou správou z trhu práce je, že klesá aj dlhodobá nezamestnanosť. Kým pred rokom bolo dlhšie ako rok bez práce takmer 242 tisíc osôb, v druhom kvartáli tohto roka to bolo už len 201 tisíc. A nestoja za tým len štátne zásahy. Aktivačné práce, ktoré musia po novom vykonávať poberatelia dávok v hmotnej núdzi, a podľa metodiky Medzinárodnej organizácie práce sa považujú za zamestnanie, sa za rovnaké obdobie zvýšili o menej ako polovicu z poklesu dlhodobej nezamestnanosti (o 16 300 osôb).
Málokedy bola nezamestnanosť nižšia ako dnes
(miera nezamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl, v percentách %)
Každá minca má dve strany. Klesajúca nezamestnanosť znamená, že firmy a podniky budú čoraz zložitejšie nachádzať nových zamestnancov. Problémy s hľadaním kvalifikovanej pracovnej sily už vyjadrujú odvetvia stavebníctva, priemyslu i služieb.
Ekonómovia preto používajú koncept takzvanej prirodzenej miery nezamestnanosti - teda takého podielu ľudí bez práce, ktorý netlačí na prílišný rast miezd a cien. Podľa Európskej komisie je táto miera na Slovensku v súčasnosti 11,8 percenta pracovnej sily. Podľa rezortu financií dosahuje prirodzená nezamestnanosť dokonca až 12,9 percenta. Ceny ani mzdy však v krajine zatiaľ nijako rýchlo nerastú. Inflácia sa pohybuje okolo nuly a platy v priemere narástli o 2,3 percenta, zverejnili štatistici.
Rast ekonomiky a teda aj zamestnanosti momentálne ťahajú najmä zvyšujúce sa investície. Podľa takzvanej sektorovej štruktúry ide hlavne o verejné výdavky: na budovanie infraštruktúry, či nákup verejných dopravných prostriedkov, aj v súvislosti s dočerpávaním eurofondov druhého programovacieho obdobia rokov 2007 - 2013.
Súkromné investície rástli oveľa pomalšie, čo môže znamenať, že po ukončení dočerpávania zdrojov z Bruselu v decembri tohto roku spomalí aj miestna tvorba takzvaného hrubého fixného kapitálu. To by mohlo spomaliť aj celé hospodárstvo ako aj rast zamestnanosti.
