V júli dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti 7,66 percenta. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom ide o pokles, a to o 0,10 percentuálneho bodu (p. b.) z júnových 7,76 percenta. Informovalo o tom v piatok (20. 8.) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Analytici tvrdia, že takýto vývoj sa dal očakávať, a že nezamestnanosť bude klesať aj v nasledujúcich mesiacoch. Na predpandemickú úroveň sa však ešte nešplhá.
Analytici Úseku meny, štatistiky a výskumu (ÚMS) Národnej banky Slovenska (NBS) špecifikovali, že rástol dopyt najmä po operátoroch výroby. Tvoria takmer 45 percent všetkých ponúkaných miest. „Druhou najžiadanejšou profesiou boli kvalifikovaní remeselníci," dodali analytici s tým, že po uvoľnení opatrení sa rapídne zvýšil aj dopyt po pracovníkoch v službách.
Klesá už štyri mesiace. Nezamestnanosť na Slovensku bola v júli na úrovni 7,66 percenta
Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák vyzdvihol, že dobrou správou vzhľadom na štruktúru poklesu nezamestnanosti je, že poklesu v posledných mesiacoch pomáha najmä vyšší dopyt firiem po nových zamestnancoch. Trh práce podľa jeho slov v júli v porovnaní s predpandemickým júlom (2019) absorboval takmer o pätinu viac nezamestnaných. „Pokles nezamestnanosti pomohli zvýrazniť aj opätovne sa sprísňujúce kontroly nezamestnaných na úradoch práce," podotkol analytik s tým, že tie pre nespoluprácu vyradili takmer tisícku nezamestnaných.
Pokles nezamestnanosti sa však podľa Koršňáka nedá pripisovať len úbytku nezamestnaných, ale aj slabšiemu prítoku nezamestnaných do štatistík. V júli v porovnaní s predpandemickým letom ich na úrady práce prišlo o desatinu menej.
Kým analytici ÚMS predpovedajú, že pozitívny vývoj sa dá očakávať aj v nasledujúcich mesiacoch, Koršňák upozorňuje, že na úroveň spred pandémie sa bude nezamestnanosť vracať len veľmi pomaly. Zrejme sa tak nestane skôr, ako v druhej polovici roka 2023. „V dôsledku dlhodobých nerovnováh na trhu práce je možné očakávať, že niektoré regióny a sektory ekonomiky by už v závere tohto roka – za predpokladu, že tretia vlna pandémie už zásadnejšie ekonomiku nespomalí – mohli pociťovať akútny nedostatok vhodnej pracovnej sily, čo by mohlo opätovne zvýšiť tlak na rast miezd i dovoz pracovnej sily zo zahraničia," uzavrel Koršňák.
