Slovensko samo seba považuje za krajinu, ktorá sa dokázala vyhrabať z ekonomického marazmu po komunizme i rabovacej éry Vladimíra Mečiara. A je to pravda. Medzi rokmi 1990 až 1994 sa jeho hospodárstvo prepadávalo tak, že súčasný pokles v Grécku je len slabým odvarom.
Z toho všetkého sa Slováci vystrábili. Verejný dlh stlačili za osem rokov (2000 – 2008) na polovicu (28 % HDP). Niežeby ho splatili. Naopak, v spomínanom období sa v absolútnom vyjadrení takmer zdvojnásobil z 10 miliárd na 19 miliárd eur. Keď teda Slovensko potrebovalo konsolidovať verejné financie, muselo sa oprieť o hospodársky rast. Vďaka nemu sa podarilo z dlhu „vyrásť“, teda znížiť jeho podiel na výkone ekonomiky.
Konsolidácia v poklese
Na rastové prostredie si krajina tak zvykla, že pred štyrmi rokmi nestačil ani dvojciferný vzostup na to, aby dokázala hospodáriť aspoň s vyrovnaným rozpočtom. O prebytku ani nehovoriac. No s recesiou vstúpila do verejných financií blamáž. To, čomu národohospodári hovoria automatické stabilizátory, nafúklo fiškálny deficit na dlho nevídané úrovne.
Slovensko tak muselo začať znova upratovať. Vlani a v tomto roku sa čosi podarilo spraviť. A opäť platilo, že sa mohlo oprieť o relatívne slušný rast. Budúci rok tu rast nebude. V minulosti to znamenalo, že sa myklo plecami a všetci sa zmierili s tým, že krajine sa prudko zhoršia jej verejné financie. No budúci rok to nepôjde. Budúci rok bude treba konsolidovať bez rastu. V tom lepšom prípade. V tom horšom dokonca v recesii.
Nedávny plán znižovania schodku verejných financií sa zrútil a ani ten nový, benevolentnejší, sa s tými opatreniami, aké boli navrhnuté, nejaví ako reálny. Slovensko čaká boj o udržanie fiškálnej dôveryhodnosti.
Ak sa mu nevydarí, skončí v nútenej správe. Čo sa zdalo ešte pred rokom nepredstaviteľné, sa už deje aj v prípade veľkých a hrdých krajín. Reč je o Taliansku. Nemecko natlačilo krajine novú vládu a podrobilo ju monitorovaniu cez Medzinárodný menový fond. Štáty tak majú na výber. Buď sa touto cestou vydajú dobrovoľne, alebo budú k tomu dotlačené.
Orbánizmus nefunguje
Rok 2012 tak bude rokom zvyšovania daní. Od toho, ako dopadnú predčasné voľby, bude závisieť, akým smerom sa bude zdaňovanie uberať. Robert Fico sa netají tým, že na vec pôjde orbánovským štýlom. Pozrie sa na to, kde sa vytvára hodnota, a na mieru šitou legislatívou sa ju pokúsi presmerovať do štátnej pokladnice. Hovorí o bankách a všetkých veľkých firmách, ktoré sú ziskové.
Otázne je, ako to bude fungovať. Matky zahraničných koncernov, ktoré dnes fungujú na Slovensku, už poznajú cestičky, ako dostať peniaze tam, kde z nich zostane čo najviac. Nehovoriac o tom, že excesy na maďarský spôsob kapitál z krajiny vyslovene vyháňajú.
Dôveryhodný, systémový a dlhodobo funkčný plán konsolidácie bude potrebný nielen preto, aby zmenšil rozdiely medzi príjmami a výdavkami vo verejných financiách. Krajina potrebuje vrátiť glanc. Ak sa jej imidž posudzuje podľa rizikovej prirážky, možno povedať, že sa nachádza niekde medzi tými dobrými a tými zlými.
No to dnes nie je žiadna záruka. Nedôverčivý trh sa už naváža aj do takých hviezd, ako je napríklad Rakúsko. Pozícia Slovenska môže byť prehodnotená zo dňa na deň. Preto potrebuje svetu odkomunikovať, že dokáže viac, než len jednorazovo skasírovať biznis. Musí mať jasnú víziu rozvoja a štátnikov na čele, ktorí budú zárukou jej realizácie. Slovensko musí presvedčiť, že bude zdravou krajinou, v ktorej bude fungovať zdravý biznis a vďaka tomu bude vedieť splácať svoje záväzky. Musí presvedčiť, že je dobrou investičnou príležitosťou. Svoje dlhy totiž nedokáže naraz vyplatiť. Preto musí spolupracovať s každým, kto mu s nimi pomôže. A pripraviť si priestor na to, aby v budúcnosti túto záťaž znižovalo.
Eurozónu čaká najťažšia skúška jej prežitia. Je jasné, že blok z nej vyjde zmenený, aj keď sa ju so šťastím podarí nejako zvládnuť. Slovensko nie je také veľké, aby malo zaručené, že keď bude zle, bude mu niekto v hektickej dobe pomáhať. To je východisková pozícia pre financov, nech už budú z akejkoľvek strany.
Ako vláda zadlžuje Slovensko
(fiškálne schodky v % HDP)
Článok vyšiel v ročenke Slovensko a svet 2012, ktorá bola súčasťou TRENDU č. 48.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
