Rozporuplnému vzťahu Slovákov k spoločnej európskej mene a jej záchrane sa dnes venuje americký denník The New York Times (NYT). Slovensko si podľa neho na jednej strane dobre uvedomuje ekonomické výhody, ktoré mu priniesol vstup do eurozóny. Na druhej strane sa ale ako druhá najchudobnejšia krajina v spolku zdráha pomôcť bohatším štátom, ktoré si žili nad pomery. Postoj krajiny tak ohrozuje prijatie nového plánu na záchranu eura otraseného problémami predlžených štátov, ako je Grécko či Portugalsko, ale dokonca aj Taliansko.

Slovenskú dilemu podľa newyorského denníka dobre ilustruje reklama na pivo Zlatý Bažant, v ktorej pupkatý muž na pláži pokyvuje hlavou, zatiaľ čo rozprávač hovorí: „Chcieť si požičiavať od každého, to je grécke.“ Na ďalšom zábere je potom vidieť chudého muž stojaceho na poli, ktorý krúti hlavou. „Nechcieť požičať každému, to je slovenské,“ hovorí rozprávač.

The New York Times potom pripomínajú, že Slovensko kedysi patrilo medzi nadšených nových členov Európskej únie, a že prijalo spoločnú európsku menu ako jedna z prvých východoeurópskych krajín, a predčilo tak Čechov, Poliakov i napríklad Maďarov. „Slovensko je hrdé na svoj silný rast a dychtivé nechať za sebou reputáciu 'tej druhej polovice' Československa. Stalo sa ale aj jasným príkladom búrlivého vzťahu, ktorý mnoho obyvateľov kontinentu začalo cítiť voči zjednotenej Európe,“ napísal americký denník.

Prijatie eura podľa neho na Slovensku vyžadovalo veľké obete, ktoré sú teraz v ostrom kontraste k správam o živote nad pomermi a zlom hospodárení v Grécku. Obavy o budúcnosť únie sú skutočnejšie v malých, chudobnejších krajinách, ako je Slovensko, ktoré má asi 5,5 milióna obyvateľov a žiada sa od neho, aby prispelo zárukami vo výške 7,7 miliardy eur do stabilizačného fondu únie, v ktorom by malo byť 590 miliárd eur.

„Neviem,“ odpovedala denníku 64-ročná Zuzana Keráková poberajúca s manželom dohromady dôchodok vo výške 600 eur mesačne na otázku, či by malo Slovensko Európu podporiť, alebo nie. Je presvedčená, že sa vždy nájdu peniaze na pomoc bankám a zahraničiu, ale nie na pomoc ľuďom, ako je ona. Na druhej strane si pochvaľuje členstvo v Európskej únii. „Žijeme slobodnejšie, pohybujeme sa slobodnejšie,“ uviedla.

Denník cituje aj primátora Trnavy Vladimíra Butka, ktorý si pochvaľoval záujem investorov o Slovensko po vstupe do eurozóny. Psychologické prínosy členstva v EÚ sú podľa neho ešte vyššie než ekonomické. „Keď teraz sedíte v aute a idete do Mníchova a môžete tam za pivo zaplatiť rovnakými peniazmi ako tu a nemusíte stáť na hranici, tak to je pre ľudí nad 45 rokov veľmi silná skúsenosť,“ povedal.

Na mladšiu generáciu ale podľa The New York Times takéto skúsenosti robia omnoho menší dojem. Denník zmieňuje 18-ročného študenta Sebastiana Petiča z Trnavy, ktorý je proti rozšíreniu záchranného fondu. Dlh tým podľa neho ďalej porastie. „Prijatie eura som vnímal dosť pozitívne. Teraz si nie som taký istý,“ uviedol študent a pridal ešte populárny vtip. „Za 500 eur si môžete adoptovať Gréka. Bude dlho spať, piť kávu, potom si dá obed a siestu, aby ste mohli pracovať,“ hovorí sa v ňom.

Slovenský parlament bude o posilnení právomocí záchranného fondu eurozóny (EFSF) hlasovať 11. októbra. Na nesúhlase Slovenska by mohla stroskotať dohoda popredných predstaviteľov členských krajín eurozóny z júla, ktorá popri posilnení právomocí EFSF počíta s rozšírením reálnej úverovej kapacity fondu na 440 miliárd eur, čo vyžaduje zvýšenie finančných garancií jednotlivých štátov.

Ilustračné foto na titulke - Maňo Štrauch