Oslo bude konať na základe takzvaného dublinského systému. Ten stanovuje, že zodpovedným za azylové konanie je štát, do ktorého utečenec vstúpi ako prvý. Dublinský systém je súčasťou práva EÚ, Nórsko podobne ako Švajčiarsko alebo Island súčasťou EÚ nie je, k dohode sa ale pripojilo.
„Musíme dodržiavať štruktúry, ktoré máme. Nie je možné, aby si žiadateľ o azyl vyberal krajinu, ktorá jeho prípad bude riešiť. To by mala robiť prvá krajina, v ktorej bol zaregistrovaný," citoval v utorok E. Solbergovú portál The Local.
Nórsky prisťahovalecký úrad odhaduje, že vrátenie do krajín EÚ sa bude týkať štyroch až piatich tisíc ľudí. Nórsko už teraz usiluje o odovzdaní 860 žiadateľov o azyl vrátane 50 Sýrčanov do Maďarska. Oficiálnu žiadosť podalo na konci novembra, odpoveď potom očakáva do konca januára.
Nórsko na konci minulého roka oznámilo, že sprísni svoje azylové zákony, ktoré majú z tohto škandinávskeho kráľovstva urobiť jednu z krajín s najprísnejšími azylovými podmienkami v Európe.
Okrem iného uviedlo, že nebude vpúšťať do krajiny utečencov bez schengenských víz, pokiaľ z európskej zóny voľného pohybu (Schengenu) prichádzajú. Nórsko je ako nečlenská krajina EÚ súčasťou schengenského priestoru, v rámci ktorého kontroly vykonáva len na vonkajších hraniciach. V celom systéme potom platí jednotné schengenské vízum.
Nórska ministerka pre imigráciu a integráciu Sylva Listhaugová sprísnenie azylových zákonov považuje za potrebné, pretože Nórsko tento rok očakáva 100-tisíc žiadostí o azyl, čo by znamenalo značnú záťaž na sociálny systém. V Nórsku, ktoré má asi 5,1 milióna obyvateľov, vlani požiadalo o azyl približne 33-tisíc ľudí.
