Neviditeľní. Kto sa stará o deti mŕtvych teroristov a znásilnených vojakmi

Volajú sa Sara a Layla. Sara má jedenásť rokov, Layla deväť. Sú oblečené v pekných šatách, na hlave majú mašle a rozprávajú sa o plyšových medvedíkoch. Ťažko uveriť tomu, že ich pred dvoma rokmi zachránili počas paľby, ktorá zabila ich rodičov, presvedčených bojovníkov Islamského štátu.

Mosul bol v tom čase zobrazením pekla na Zemi a dievčatá prežili len vďaka veľkému šťastiu. Teraz však musia zápasiť v inom boji, o slušnú budúcnosť. Obe dievčatá majú príbuzných, no tí ich nechcú. Odmietajú byť spájaní s teroristickou organizáciou, pre ktorú rodičia Sary a Layly bojovali. Tie však nerozumejú, prečo by za rodinou nemohli odísť.

„Chcem, aby sa moje tety z Kirkuku prišli na mňa pozrieť a zobrali ma so sebou. To je môj sen,“ prezradí redaktorke Independent Bel Trew staršia z dievčat, zatiaľ čo sa hrá s lemom šiat.

Teraz býva podobne ako ďalšie siroty, ktoré po bojovníkoch IS zostali, v detskom domove. Ten zriadili v jednom z barakov, pôvodných cvičísk mladistvých bojovníkov. Majú spoločné miesto dočasného pobytu a traumy, ktoré si so sebou ponesú celý život.

Na to, aby sa s nimi dokázali vyrovnať a aby dokázali fungovať v bežnom svete, potrebujú pomoc odborníkov. Pomočovanie sa, návaly hnevu alebo, naopak, úplné mlčanie, násilie, problémy so zaspávaním, to všetko je tu na dennom poriadku.

Zdroj: TASR

Deťom vymyli islamisti mozgy natoľko, že keď pre nich usporiadajú oslavu alebo spoločné hry, odmietajú prísť. Stále veria tomu, že je to zakázané. Niektoré ešte pred odchodom IS začali trénovať bojové techniky alebo začali výcvik samovražedných atentátnikov.

Bábätkám často úplne chýbajú papiere, a tak sa zariadenie musí postarať aj o zložitú administratívu, ktorá je hotovou nočnou morou. Zamestnanci sa snažia kontaktovať s možnými žijúcimi príbuznými, obvolávajú ostatné centrá, v niektorých prípadoch, keď sa o dieťa prihlási viacero rodín, nechávajú robiť DNA testy.

Na všetko sú však potrebné financie. Od štátu ich neprichádza dosť a na darcov sa nemôžu spoliehať pre stigmu spojenú s teroristickou skupinou, vysvetľuje riaditeľ Ghazwan Mohamed. Deťom však nemožno vziať nádej na lepšiu budúcnosť.

Vojak a jeho korisť

Tento rok