Štatistický úrad SR (ŠÚ) zverejnil údaje o vývoji na trhu práce v 2. štvrťroku 2009. „Ekonomický vývoj sa prejavil aj v znížení dopytu po pracovnej sile,“ znelo hlavné posolstvo aktuálnej štatistiky. Rečou čísel: celkový počet pracujúcich oproti rovnakému obdobiu minulého roka klesol o 26,3 tisíc, v percentuálnom vyjadrení o 1,1 percenta. Miera slovenskej nezamestnanosti podľa štatistikov predstavuje 11,3 percenta.

Fakt, že tento údaj nekorešponduje so štatistikou Ústredia práce, rodiny a sociálnych vecí (ÚPSVR), podľa ktorého nezamestnanosť v júli stúpla na takmer dvanásť percent (11,81), by mohol súvisieť s odlišnou metodikou, ktorú obe inštitúcie pri sledovaní vývoja na trhu práce používajú. ŠÚ robí prieskum na vybranej vzorke respondentov a „pracujúci“ je pre neho aj človek, ktorý týždeň robil na dohodu alebo na aktivačných prácach. Ústredie práce sleduje nezamestnaných registrovaných na úradoch práce, ktorí sú v danom období pripravení nastúpiť do zamestnania. Vrátane ľudí pracujúcich na dohodu a na aktivačných prácach.

No podľa údajov ÚPSVR sa počet uchádzačov o zamestnanie zvýšil v júni o 127-tisíc v porovnaní s júnom 2008. Stotisícový rozdiel oproti 26,3-tisíc ľuďom bez práce podľa ŠÚ je podľa Miroslava Beblavého z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) príliš vysoký, aby sa dal vysvetliť len odlišnou metodikou. Tak zdôvodňuje výraznú odchýlku v oboch štatistikách Ivan Chrappa zo ŠÚ. „Druhá možnosť je, že vo vzorke respondentov štatistického úradu nie sú tie vrstvy obyvateľov, ktorých postihla kríza najviac, zahrnutí v rovnakej miere, v akej sa v ich radoch prejavilo prepúšťanie,“ uvažuje M. Beblavý.

Podľa I. Chrappu v náraste počtu uchádzačov treba vidieť aj výnimočnosť krízových čias, keď mnohí ľudia, ktorí neboli na úrade práce evidovaní, tak teraz urobili s vidinou získania pomoci od štátu. Úvahy o tom, že na vine je nie odlišná, ale zlá metodika úradu, I. Chrappa odmieta.

Zaujímavé sú aj ďalšie čísla ŠÚ. Na poklese pracujúcich o 26,3-tisíca osôb sa podľa štatistikov najviac podpísal úbytok zamestnaných ľudí – 71,9-tisíc ľudí. Fakt, že tento údaj prevyšuje celkový počet ľudí, ktorý prišli o prácu, podľa I. Chrappu vysvetľuje nárast podnikateľov bez zamestnancov o 45,5-tisíc osôb. Čiže aj živnostníkov, ktorí pracujú pre tú istú firmu, ako pred rokom, ale už nie ako zamestnanci. Od nástupu vlády Roberta Fica sa táto skupina pracujúcich rozrástla o 34 percent.

Foto na titulke - Flickr.com