Nová prognóza Európskej komisie nie je veľmi povzbudivým čítaním. Hospodárstvo eurozóny bude tohto roku v recesii, v Európskej únii bude stagnovať. Mierne oživenie teraz sa prepadajúcej ekonomiky je možné predvídať v druhej polovici roka, ale bude veľmi krehké. To všetko nie je prekvapením. Brusel tým len potvrdil svoje predchádzajúce očakávania i názory rady expertov.
No i tieto nie ružové vyhliadky budú platiť len za predpokladu, že sa situácia ďalej neskomplikuje, čo nemožno vylúčiť. Priliať olej do ohňa možno okrem nerozumných krokov na národnej úrovni i tým, že o pomoc partnerov požiada nejaká ďalšia krajina eurozóny. To by mohlo otvoriť i vzhľadom na kapacitu záchranných fondov eurozóny nový vír neistoty, a teda ťažkostí. Najžeravejším adeptom, na ktorého upierajú zraky trhy i európski politici, je v tomto smere Španielsko.
Ani táto štvrtá najväčšia ekonomika eurozóny sa tohto roku nevyhne recesii, v ktorej by mala ako jediná z 27 štátov EÚ zostať i budúci rok. K tomu pripočítajme už i tak zničujúcu nezamestnanosť, ktorá bude ďalej rásť. V roku 2013 by bez práce mal byť každý štvrtý Španiel. Dokonca i v Grécku je situácia lepšia! Dlh Madridu na prvý pohľad nie je taký zlý. Jeho 81 percent HDP je menej, než koľko má napríklad Nemecko. Lenže problém je, ako rýchlo rastie. A ešte väčší problém predstavujú rozpočtové schodky, a práve pri nich narážame v prognóze na dôležitý aspekt.
EÚ dáva štátom prekračujúcim pri deficitoch povolenú hranicu troch percent jasné termíny a ciele, kedy a na koľko majú schodok stlačiť. Keď to nedodržia, hrozí im uvalenie sankcie. V prípade Madridu by v tomto roku schodok nemal prekročiť 5,3 percenta a budúci rok tri percentá. Lenže ani v jednom prípade sa za predpokladu, že vláda nepristúpi k ďalším reformám, nedá podľa Bruselu čakať splnenie týchto cieľov.
V minulosti by únia zrejme bez väčších problémov limity zmiernila či odložila ich plnenie. Avšak pre krízu, ktorá sa začala finančnými turbulenciami v roku 2008, sa situácia zmenila. Únia hovorí, že sa snaží poučiť z predchádzajúcich chýb. Aj preto zaviedla nové, prísnejšie pravidlá presadzovania a vynucovania rozpočtovej disciplíny, pričom pre eurozónu je možnosť uvaľovania finančných sankcií za prečiny proti pravidlám pomerne ľahká. V prvej fáze môže krajina dostať pokutu až 0,2 percenta HDP, pričom Brusel sa dušoval, že normy začne uplatňovať hneď, ako vstúpia do platnosti.
Práve na Španielsku tak bude vidieť, nakoľko je avizovaná vôľa poučiť sa z predchádzajúcich chýb „ohybná“či „adaptabilná“. Určité zmiernenie bolo už v tom, že Madrid nedávno dostal jemnejší limit na tento rok. Stalo sa tak však s tým, že na ten budúci, keď by mal schodok dostať pod tri percentá, sa nič nemení.
Ak by sa Španielsku ďalej uľahčilo, reálne hrozí, že sa únia znevierohodní. Práve ústup od vlastných pravidiel či ich rozdrobovanie stálo za vznikom problémov, ktorých dosahy teraz EÚ zvierajú. Politici sa dušovali, že to už nepripustia. Lenže teraz sú opäť pod tlakom okolností a situácie, ktorú nemajú pevne v rukách.
Podobný problém, aký sa bude riešiť v prípade Španielska, sa vznáša i nad ďalšími štátmi. Varovanie prognóza vyslala do 13 zo 17 štátov eurozóny, ktorým hrozí, že budúci rok nesplnia „schodkové“ kritérium. Je medzi nimi aj Francúzsko, v ktorom v budúcom roku bez reforiem Brusel čaká deficit vo výške 4,2 percenta, teda výrazne nad požadovanou hranicou troch percent. To, ako sa Brusel zachová, bude jasnejšie koncom mesiaca, až vydá pre krajiny konkrétne odporúčania, čo a ako robiť.
Samozrejme, nie je namieste hádzať všetkých do jedného vreca, čo prognóza jasne ukazuje. Kým v eurozóne zo 17 krajín tohto roku šesť čaká recesia, v desiatke krajín EÚ mimo eura prepad do červených čísel čaká len jednu. A i v eurozóne niektoré štáty budú rásť. Slovensko o 1,8 percenta, čo je vôbec najrýchlejšie tempo v tomto bloku. Či sa ho podarí v budúcnosti zvyšovať, je však vzhľadom na previazanosť ekonomík závislé aj od toho, ako sa bude dariť zvyšku únie. Dúfajme teda, že sa eurokomisár pre hospodárske záležitosti Olli Rehn nemýli, keď veští, že oživení je už na dohľad.
Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní týždenníka TREND 19/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
