Nepáčili sa im škrty vo verejnej doprave, bezpečnosti a kultúre. Uznesenie k rozpočtu neprijala ani mestská rada, takže o jeho zaradení do programu zasadnutia zastupiteľstva museli hlasovať. Jeden poslanecký hlas rozhodol o tom, že rokovanie o rozpočte sa odsúva a Bratislave bude naďalej v rozpočtovom provizóriu.

Rozpočet plný nejasností

Poslanci z Klubu pre Bratislavu označili rozpočet za materiál plný chýb a nejasností. Vyčítali mu výrazné škrty vo výdavkoch na verejnú dopravu, kamerový systém či kultúru. V príjmovej časti podľa nich boli naplánované nereálne zisky z mestských podnikov či predaja majetku. Poslaneckému klubu Bratislava Inak prekážalo aj zníženie výdavkov na opravu ciest a podporu cestovného ruchu.

Rozpočet Bratislavského kultúrneho a informačného strediska je oproti minulému roku nižší takmer o 200-tisíc eur, ohrozené by tak mohlo byť napríklad organizovanie aktuálneho ročníka obľúbeného podujatia Bratislavské kultúrne leto.

Dopravný podnik Bratislava síce dostal o 5,5 milióna viac, ale v tomto roku musí vyčleniť 8,9 milióna na spoluúčasť pri čerpaní eurofondov na nové vozidlá pre MHD. Chýbať mu teda bude 3,4 milióna. Primátor Nesrovnal v tejto súvislosti pre TREND.sk nevylúčil aj určité obmedzenia vo verejnej doprave. To sa samozrejme nepáči zamestnancom dopravného podniku. Dnes ich na zasadnutie zastupiteľstva prišlo niekoľko desiatok, v rukách mali aj transparenty, ktorými sa domáhali navýšenia rozpočtu.

Prijatím tohto návrhu rozpočtu by podľa poslancov utrpel napríklad aj verejný poriadok. Na kamerový systém je v ňom vyčlenených 4 400 eur, vlani to bolo 190-tisíc. Upozorňovali na to predovšetkým v súvislosti s budúcoročným predsedníctvom Slovenska v Rade EÚ. Väčšina podujatí sa bude konať v Bratislave.

Primátor musel škrtať

Primátor Nesrovnal musel po nástupe do funkcie začať škrtať. Mesto zdedil s dlhmi a návrhom rozpočtu s deficitom 22 miliónov eur. Ako bývalý predseda finančnej komisie zastupiteľstva však vedel, že návrh vyrovnaného rozpočtu bude musieť pripraviť ten, kto stojí na čele exekutívy, teda on. Avizoval výrazné škrty a dokonca chvíľu hrozil aj nútenou správou. Nakoniec začiatkom marca pripravil návrh vyrovnaného rozpočtu s príjmami aj výdavkami vo výške 310 miliónov eur. Na výrazné škrty však neboli ochotní pristúpiť ani poslanci ani mestské organizácie.

Na štvrtkové zasadnutie zastupiteľstva teda predložil upravený návrh vyrovnaného rozpočtu vo výške 365 miliónov eur. Poslanci však ani teraz neboli spokojní. Každá mestská organizácia sa chce výškou svojho ročného rozpočtu čo najviac priblížiť číslam z minulého roka. A tak primátora čaká ďalšia séria rokovaní. Mesto zatiaľ bude v rozpočtovom provizóriu. Znamená to, že nemôže čerpať eurofondy, rozdeľovať granty či robiť rozvojové projekty.

Zmena legislatívy

Bratislava bude musieť popri rozpočtových úsporách zrejme hľadať aj ďalšie cesty ako získať viac peňazí. Bývalý aj súčasný primátor Bratislavy zhodne tvrdia, že mechanizmus prideľovania podielu z dane z príjmov fyzických osôb je voči Bratislave ako hlavnému mestu nespravodlivý. Veľkostný koeficient, na základe ktorého dostáva Bratislava podielové dane, je v porovnaní s inými hlavnými mestami veľmi nízky.

Rovnako mechanizmus nepočíta s obrovským množstvom ľudí, ktorí do Bratislavy denne alebo týždenne dochádzajú za prácou. Podiel z daní prideľuje Bratislave na základe údajov o počte obyvateľov zo Štatistického úradu, ktorý však sčítanie robí raz za desať rokov. Údaje medzitým neaktualizuje.

Hlavné mesto by potrebovalo zmeniť systém, na základe ktorého dostávajú samosprávy podiel z daní. Ministerstvo financií však nateraz o zmene legislatívy neuvažuje.