„Je absurdné, aby sa už raz riadne zvolený predseda nečakane vzdal funkcie, a to len z jediného dôvodu, že chce byť zvolený na ďalšie štyri roky pred uplynutím volebného obdobia,“ uviedla J. Kiššová na margo Sulíkovho rozhodnutia zvolať mimoriadny kongres strany. Dodala, že za týchto okolností nemôže uznávať výsledky kongresu.
Poslanec NR SR za SaS Jozef Rajtár doplnil, že riadny kongres očakávajú v júni 2020 po parlamentných voľbách. Mimoriadny kongres strany spochybnila aj predsedníčka poslaneckého klubu SaS Natália Blahová. „Viac ako tretina členskej základne mu nevyjadrila dôveru, a to dokonca takým protestným spôsobom, že na mimoriadny kongres vôbec neprišli.“
Podpredseda strany Ľubomír Galko predstavil na tlačovej konferencii aj programové tézy novej platformy v rámci SaS s názvom Demokratické jadro SaS. V rámci neho sa prihlásil k myšlienkam liberalizmu, trhového hospodárstva, ale aj zakotvenia Slovenska v západnej civilizácii.
Nová platforma podľa Ľ. Galka „odmieta hazardovať so zahranično-politickým ukotvením Slovenska, ktoré je súčasťou západnej civilizácie“. Demokratické jadro SaS taktiež deklarovalo Ruskú federáciu za „bezpečnostnú hrozbu západných demokracií“.
R. Sulíka zvolili na sobotňajšom mimoriadnom kongrese strany Sloboda a Solidarita vo Zvolene opätovne za jeho predsedu. R. Sulíkovi ako jedinému kandidátovi, dalo hlas 135 členov strany. Na kongrese sa zúčastnilo 145 z 213 členov SaS.
