Hoci juhoamerické ekonomiky prežili svetovú finančnú krízu 2008/2009 lepšie ako transatlantický sever, skončili štyri z dvanástich krajín subkontinentu vlani s mínusovou bilanciou HDP. Podľa hodnotenia Medzinárodného menového fondu (MMF) sa však v tomto roku, s výnimkou Venezuely, vracajú k rastu. Obe najväčšie juhoamerické ekonomiky – brazílska a argentínska – až o 7,5 percenta. Táto dynamika sa prenesie do roku 2011. Vzostup, i keď miernejší, zaznamená celá dvanástka a vďačiť za to bude regionálnemu obrovi Brazílii.
Brazília má veľké oči
Prvého januára 2011 nahradí obľúbeného brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silva jeho chránenkyňa Dilma Rousseffová. Šesťdesiatdvaročnú dcéru bulharského prisťahovalca si vybral za nástupkyňu v nádeji, že nadviaže na jeho úsilie o zvyšovanie životnej úrovne všetkých vrstiev obyvateľstva. Bez určitého prerozdeľovania v prospech nízkopríjmových vrstiev sa to počas Lulovej vlády neobišlo. Mierne púšťanie žilou ekonomika prežila v plnom zdraví. Expandovala najmä ako vývozca surovín a agroprodukcie, až vystúpila na ôsmu priečku rebríčka hospodársky najsilnejších štátov planéty. Je dosť pravdepodobné, že ku koncu volebného obdobia D. Rousseffovej predstihne Brazília Taliansko, Francúzsko a Veľkú Britániu a bude piatou najväčšou ekonomikou sveta.
Už teraz prevyšuje počtom obyvateľstva túto európsku trojicu a netají sa zámerom dosiahnuť v dohľadnom čase postavenie mocnosti nadregionálneho politického a hospodárskeho významu. Charizmatický prezident Lula obetoval tomuto cieľu mnoho síl cestovaním po svete. Neľutoval opakované návštevy v Afrike, počínajúc islamským severom cez portugalskojazyčnú Angolu a Mozambik až po jediného afrického člena skupiny G20 – Juhoafrickú republiku. Brazília vyvažovala na čiernom svetadiele rozpínanie Číny i Indie.
Nová prezidentka
D. Rousseffová tak často križovať oblohu vo vládnom špeciále nebude. Nemá na to zdravie ani naturel. V roku 2009 zvádzala boj s rakovinou a ako hlava štátu si bude opatrne vyberať cestovné destinácie. Má rozvážnejšiu povahu ako Lula a chýba jej aj jeho bezhraničný pragmatizmus, keď sa vedel objímať s kontroverznými štátnikmi kalibru iránskeho prezidenta Mahmúda Ahmadínežáda alebo Huga Chávesa zo susednej Venezuely.
Aj keď D. Rousseffová ovláda ako politička umenie uzatvárať kompromisy, bude principiálnejšia pri brataní sa s autoritármi. V mladosti bojovala proti brazílskej vojenskej diktatúre, ktorá ju väznila a mučila. Po štyroch desaťročiach je vyzretá a umiernená, ale dokáže byť zásadová a neoblomná. Rousseffovej hospodársky program na roky 2011 až 2014 predpokladá ročný rast HDP o 4,5 percenta a prebytkové rozpočty. Po volebnom víťazstve avizovala tvrdý boj proti chudobe. Neoslabí štát a ponechá sociálne programy zavedené jej predchodcom.
Nebude to zadarmo a spomalí to znižovanie verejného dlhu. Kandidátka D. Rousseffová ho sľubovala stlačiť zo súčasných 41 percent HDP na 30 percent v roku 2014. Prezidentka D. Rousseffová však túto cieľovú hranicu zvýšila na 38 percent. Sociálne programy dostávajú prednosť. Dôvod: v predošlých rokoch umožnili dvadsiatim miliónom Brazílčanov pozdvihnúť sa z chudoby a zvýšiť vnútorný dopyt. Ten bude hnať dopredu národné hospodárstvo i v roku 2011.
Transregionálne vzťahy
V globálnej aréne si bude Brazília upevňovať postavenie všestranného producenta a vývozcu. Veľké nádeje vkladá do uzavretia dohody medzi EÚ a združením MERCOSUL, v ktorom hrá prvé husle. Podľa dolárovej hodnoty je na prvom mieste zoznamu položiek brazílskeho exportu sója a výrobky z nej. Nasledujú dopravné prostriedky, ropa a palivá, hutnícke výrobky, nerasty, mäso, chemické výrobky. A potom cukor a etanol, stroje a zariadenia, elektrické zariadenia, papier, celulóza a káva.
Štúdia MMF z októbra 2010 o hospodárskych vyhliadkach západnej pologule potvrdzuje prehlbovanie úlohy Brazílie ako lokomotívy hospodárskeho rozmachu celej Južnej Ameriky. Každé percento rastu brazílskeho HDP zvyšuje napríklad HDP Argentíny o tri desatiny percenta.
Hospodárske väzby juhoamerických štátov na hegemóna subkontinentu výrazne prospievajú ich národným ekonomikám. Brazília z toho spätne profituje, ale je natoľko veľká, že potrebuje upevňovať hospodárske a obchodné prepojenia so zámorím, najmä s prudko sa rozvíjajúcimi ázijskými ekonomikami. Čína bola v roku 2009 s 13,2 percenta najväčším odberateľom brazílskeho vývozu pred USA s vyše desaťpercentným podielom. Jej prvenstvo sa v ďalších rokoch zvýrazní a podskočí po spustení ťažby ropy pri brazílskom atlantickom pobreží v druhej polovici desaťročia.
Autor je spolupracovník TRENDU.
Foto - Profimedia.cz
Článok vyšiel v ročenke Slovensko a svet v roku 2011, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 47.
