Vytváranie rodokmeňov je skvelá taktika učiteľov dejepisu, ako na pár dní zabaviť žiakov na základnej škole a podnietiť ich záujem o históriu. Keď staré mamy rozpovedia posledné strasti a príhody aj s približnými dátumami zo života prapraprastarého otca, na ktoré si dokážu spomenúť, výsledný strom býva riadne košatý.
Yaniv Erlich, počítačový vedec z Columbia University, ktorý sa tiež podieľa na genealogickej spoločnosti MyHeritage, so svojím tímom vytvoril unikátny rodokmeň z 13 miliónov navzájom prepojených blízkych aj vzdialených príbuzných. Zachytáva mená, svadby aj smrť ľudí jedenásť generácií (alebo 500 rokov) smerom do minulosti. Strom zostavil na základe údajov z vyše 80 miliónov verejných profilov zo stránky Geni.com, ktorú vlastní práve spoločnosť MyHeritage.
Po vytvorení tohto monštruózneho rodokmeňa on a jeho tím analyzovali dve hlavné veci – ako dlho ľudia žijú v jednotlivých generáciách a kto sa rozhodne s kým uzavrieť svadbu. Dospeli napríklad k záveru, že pred priemyselnou revolúciou sa väčšina Američanov vydala za nejakú ženu z okruhu šiestich míľ. Táto osoba bola tiež rovnako pravdepodobne jeho príbuzná, možno z tretieho či štvrtého kolena.
V rozhovore pre magazín The Atlantic tiež vysvetľuje teóriu, podľa ktorej rodokmeň na prepojenie všetkých ľudí na svete, pričom nezáleží, či žijú v Amazonských lesoch, alebo na Islande, by sme museli ísť až 75 generácií hlboko. Podľa neho je možné takýto strom vytvoriť, no neexistujú jednoznačné metódy, ako našich predkov jednoznačne vystopovať až tak ďaleko.
Zdroj: SITA / AP
Zadanie znelo „Vráťte mu hlas“
V marci 2018 opustil svet neobyčajný muž. Popol Stephena Hawkinga uložia do londýnskeho Westminsterského opátstva. V rámci posledného odpočinku ide o významné miesto, kde mu posmrtne budú robiť spoločnosť velikáni ako Isaac Newton či Charles Darwin.
Venoval sa prepojeniu Einsteinovej všeobecnej teórie relativity s kvantovou mechanikou, jednému z najväčších orieškov súčasnej fyziky. Snažil sa nájsť riešenie na to, prečo kvantové rovnice nefungujú v makrosvete veľkých vzdialeností a hmotností a, naopak, prečo teória relativity zasa nefunguje v subatómovom mikrosvete elektrónov či protónov.
Mnohí ho tiež vnímali ako zjavne dôležitého chlapíka v kolieskovom kresle, ktorý prostredníctvom robotického hlasu rozprával nejaké veľmi múdre veci.
S. Hawkingovi v mladom veku diagnostikovali vážnu chorobu, v dôsledku ktorej zostal paralyzovaný. Aby nezostali jeho myšlienky iba v jeho hlave, prišiel na pomoc tím vedcov zo Silicon Valley, ktorý sa pokúsil vrátiť S. Hawkingovi hlas. Úspešne. Noviny San Francisco Chronicle priniesli čitateľom exkluzívnu a rozsiahlu reportáž a rekonštrukciu toho, ako sa im to podarilo.
Zdroj: SITA / AP
Nepriestrelný a plný vína
Dvadsaťjeden zelených vagónov s tmavými oknami – záhadný vlak, ktorý uplynulý týždeň prišiel do Číny z KĽDR, viezol severokórejského vodcu. Išlo o jeho vôbec prvú zahraničnú cestu a stretnutie s prezidentom inej krajiny. Dopravu vlakom používal k zriedkavým návštevám aj jeho predchodca. Ako upozorňuje denník The New York Times, tieto mysteriózne vlaky sú už niekoľko rokov predmetom viacerých špekulácií.
Každý z vagónov je údajne z nepriestrelného materiálu, takže vagóny sú omnoho ťažšie ako tie priemerné. Z tohto dôvodu sa vlak pohybuje pomaly – odhadovaná maximálna rýchlosť je približne 60 kilometrov za hodinu.
Podľa správy z roku 2009, keď vlak využíval ešte Kim Čong-il, má severokórejský vodca k dispozícii najmenej 90 vagónov. Pri každej ceste obvykle vypravovali tri vlaky súčasne – prieskumný bezpečnostný vlak, „vodcovský“ vlak a ďalší vlak s osobnými strážcami a zásobami.
Tamojšie štátne médiá výnimočne natáčali bývalého vodcu priamo vo vlaku. Na videách vidieť K. Čong-ila v prijímacom salóniku s luxusnými sedačkami, ako šéfuje schôdzi v jedálnom vozni a ako usporiada banket. Na záberoch vidieť stoly plné jedla a v pozadí vystupujú umelci v smokingoch a večerných šatách. Mŕtvy vodca trval na tom, aby boli vo vlaku k dispozícii živé homáre a ďalšie delikatesy. Z Paríža prichádzali zásielky vína Bordeaux a Beaujolais.
Nie je známe, čo jeho syn konzumuje vo vlaku a akým spôsobom sa zabáva. Údajne však má slabosť na švajčiarsky syr, šampanské a koňak Hennessy.
Zdroj: SITA / AP
Ako zachrániť samotárov
Existujú dospelí ľudia, ktorí z bytu vychádzajú približne trikrát týždenne, aby si kúpili jedlo, a ktorí svojich rodičov, súrodencov či iných príbuzných nevideli desiatky rokov. V Japonsku sa takýmto ľuďom hovorí „hikikomori“ a v súčasnosti už nejde o žiaden výnimočný fenomén.
Povedomie o ľuďoch, ktorí sa dobrovoľne uzatvárajú pred spoločnosťou, izolujú sa, nechodia do školy ani práce, sa začalo šíriť už v 90. rokoch. Väčšinu času trávia za počítačom, kde často píšu články alebo blogy o svojej situácii. Podľa poslednej japonskej vládnej štúdie z roku 2016 sa počet týchto ľudí odhaduje na pol milióna. Doba izolácie sa pritom zväčšuje – viac ako tretina osôb uviedla, že kontakty so spoločnosťou už úspešne obmedzuje viac ako sedem rokov.
Strašidelné čísla prinútili úrady realizovať prvé celoštátne vyšetrenie týchto ľudí vo veku od 40 do 59 rokov. Japonská vláda už niekoľko rokov vyčleňuje financie na riešenie problému.
Prečo sa z človeka stáva hikikomori? Tento jav zostáva málo zrozumiteľný, ale štúdie naznačujú, že sa tak deje v dôsledku zlých vzťahov na škole či v zamestnaní alebo v dôsledku toho, že človek nenašiel prácu. Vedci tiež poukazujú na týranie či šikovanie v minulosti. Mnohí experti si myslia, že to môže súvisieť s tým, že japonská spoločnosť a jej vzdelávací systém sú príliš prísne. Viac o probléme píše aj Business Insider.
V Japonsku sa šíri fenomén strachu hikikomori Zdroj: flickr.com/Osamu Kaneko
Zbytočné antidepresíva
V Spojených štátoch hltajú antidepresíva ako lentilky – miera ich užívania je v USA vyššia ako v ktorejkoľvek inej krajine na svete. Ako záchranu pred nekonečnou skľúčenosťou ich konzumujú a predpisujú aj napriek tomu, že ich účinnosť je stále diskutabilná.
Niektorí ľudia veria, že krátkodobé výhody sú omnoho menšie, ako sa vo všeobecnosti predpokladá, a že z dlhodobého hľadiska môžu antidepresíva viac uškodiť, ako pomôcť. Iní naopak veria, že fungujú a môžu človeku zmeniť život.
Odborná literatúra zachytáva množstvo štúdií, ktoré sa venujú problematike účinnosti týchto farmaceutických pomocníkov. Ako však upozorňuje analýza na portáli The New York Times, ide o učebnicový príklad publikačnej predpojatosti – pozitívne štúdie sú s najvyššou pravdepodobnosťou zverejnené, zatiaľ čo tie negatívne pravdepodobne končia zabudnuté v šuplíkoch.
Depresia, samota, syndróm vyhorenia Zdroj: freegreatpicture.com
