Hoci český súd odsúdil hlavných vinníkov Viktora Koženého a Borisa Vostrého, za hlavný problém Z. Častorál považuje, že sa nedarí vrátiť majetok oklamaným akcionárom.
Harvardské fondy sú stará kauza. Prečo sa okolo nej opäť začali diať veci?
Nové je to, že relatívne nedávno, v roku 2012 boli právoplatne odsúdení Viktor Kožený a Boris Vostrý. V odsudzujúcom rozsudku bolo okrem trestu odňatia slobody uvedené, že musia nahradiť príslušnú škodu. O čo sa teraz usilujeme je, aby škodu naozaj nahradili a aby sme zabránili legalizácii výnosov z trestnej činnosti, ktorej sa môžu dopúšťať konkrétne fyzické a právnické osoby spriaznené s odsúdenými na Slovensku a inde. Ako likvidátor som zodpovedným orgánom na Slovensku poskytol množstvo informácií a písomností o tom, že s majetkom Harvardského průmyslového holdingu (HPH) naložili odsúdení ako s vlastným a prevádzali ho na účty tretím osobám.
Čo si máme pod legalizáciou predstaviť?
Domnievame sa, že najmä odsúdený Boris Vostrý ju uskutočňuje vo viacerých krajinách vrátane Českej a Slovenskej republiky. Pre nás je podstatné, aby sme to zastavili a prostriedky boli vrátené do HPH a rozdelené akcionárom formou likvidačného zostatku.
V.Kožený v čase, keď sa na Bahamách rozhodovalo o jeho prepustení z väzby.
Na Slovensku sa to deje ako?
Na Slovensko boli prevedené finančné prostriedky na základe distribučnej zmluvy, urobil to B. Vostrý v roku 2002. Išlo o sumy vo výške 50 miliónov USD a potom 10 miliónov USD, cez niekoľko bánk skončili v Druhej strategickej, a.s. (na čele bol Juraj Široký, pozn. TREND). To je jedna vetva.
Existuje aj druhá?
Ďalšie prostriedky boli prevedené na Slovensko a skončili v spoločnostiach TASS Invest a TASS Holding. Oprávnene je možné sa domnievať, že ide o legalizáciu výnosov z trestnej činnosti.
Je však fakt, že ste sa na základe toho pokúšali o exekúciu Druhej strategickej a okresný súd v Bratislave ju zastavil.
Exekúcia je aj v Českej republike, kde sa darí exekvovať majetok Borisa Vostrého, ale to sú malé nehnuteľnosti. Podstatne rozsiahlejší majetok je na Slovensku. Tam smerujeme exekúciu na Druhú strategickú a spoločnosti TASS, o ktorých som hovoril. Exekučné konanie bolo na Slovensku začaté na základe rozhodnutia súdu a bol ustanovený exekútor. Proti jeho úkonom sa Druhá strategická a TASS odvolali a vec je teraz na krajskom súde. Zaujímavé je to, že prvostupňový súd si nevyžiadal od nás stanovisko a podľa vyjadrenia právnych expertov uplatnil niektoré neštandardné postupy, ktoré môžu byť v rozpore so zákonom. Podali sme odvolanie a o veci nie je právoplatne rozhodnuté. Nepochybne sú zúčastnené strany pod veľkým tlakom.
Aktéri harvardských fondov boli v Česku odsúdení, na Slovensku polícia trestné stíhanie zastavila. Nie je to tým, že obchodovali inak ako tí v Česku a neporušovali zákon?
Odkazujem na trestný rozsudok nad Koženým a Vostrým, v ktorom je uvedené, aké prevody a transakcie robil pán Juraj Široký v spolupráci s Viktorom Koženým. Týka sa to šiestich v rozsudku konkrétne opísaných prevodov, na ktorých sa podieľal. Pokiaľ ide o trestnú činnosť Borisa Vostrého, uskutočňoval ju cez viaceré spoločnosti, ktoré sú tiež spomínané v právoplatnom rozsudku, ich majetok bol prevedený na Slovensko. Tu vidíte, že zrejme trestná činnosť má ukotvenie i na Slovensku. Ide o značné finančné prostriedky.
Prečo to potom na Slovensku nik nevyšetruje?
Ťažko povedať, prečo zodpovedných nezaujíma, či nejde o prostriedky získané legalizáciou výnosov z trestnej činnosti a či nie sú využívané napríklad na ovplyvňovanie konkrétnych osôb. Za svoju osobu a ako likvidátor som robil všetko pre to, aby aj Slovensko riešilo podozrenia z takej vážnej trestnej činnosti. Podal som trestné oznámenie a podával som na polícii vysvetlenia. Ak tomu orgány činné v trestnom konaní budú venovať náležitú pozornosť, vyšetria to. Zatiaľ tomu nič nenasvedčuje.
Stretli ste sa s väčšou ochotou v Českej republike ako na Slovensku?
Nedá sa to porovnať, lebo v Česku sa riešila problematika Koženého a Vostrého asi desať rokov. V hlavnom procese na Mestskom súde v Prahe bolo asi 44 pojednávaní, čiže bol to dlhý proces. Ale žiadny majetok, ktorý zašantročili, do spoločnosti nevrátili, práve naopak, nakladajú s ním. To v súčasnosti považujem za najvážnejší problém. Kožený a Vostrý sú v zahraničí, nemôžu s legálnym pasom vycestovať, ale to ich tak nebolí. Viac by ich bolelo, keby im niekto siahol na peniaze.
Oklamaných akcionárov je asi 240-tisíc. Uvidia niekedy svoje peniaze?
Robíme všetko pre to, aby to tak bolo. Vieme, kde finančné prostriedky sú, časť z nich bola v trestnom konaní zablokovaná.
Na Slovensku ste podali žiadosť o exekúciu, sťažnosť na Generálnu prokuratúru proti zastaveniu trestného stíhania v kauze harvardských fondov. Čo chcete ešte podniknúť?
Nechcem dopredu zverejňovať kroky, ktoré plánujeme. Samozrejme sa nevzdáme a použijeme všetky zákonné prostriedky na to, aby sme dosiahli výsledky, ktoré chceme dosiahnuť. Teda návrat peňazí do HPH a rozdelenie formou likvidačného zostatku medzi poškodených akcionárov.
Okrem toho, že ste likvidátorom, pôsobíte ako pedagóg a venujete sa oblasti ekonomickej trestnej činnosti. Sme ako Česi a Slováci v tomto niečím odlišní od zvyšku západného sveta?
Problém je v tom, že neexistujú štatistiky. Ekonomická kriminalita na Slovensku a Česku je veľmi latentná. Na západe od našich hraníc tie štatistiky sú a sú alarmujúce. Európske orgány vydávajú odporúčania, ktoré boli zapracované do našich zákonov. Druhá záležitosť je, ako sú naplnené v praxi. Opäť poukazujem na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti, kde je realizácia platných noriem nedostatočná, nie sú chránení poškodení a sú v nevýhodnom postavení voči páchateľom.
Nie je v tom neochota riešiť tieto veci a fakt, že oligarchovia sú v tomto priestore prepojení na politiku a súdnu moc?
Môžete mať pravdu. Ťažko si môžeme dovoliť niekoho obviniť. Ale to, že to nejde, nedarí sa, to nepochybne má príčiny a tie je potrebné hľadať. Ekonomickú kriminalitu je v súčasnosti možné páchať rýchlo, rôzne, ťažko sa odhaľuje a dokumentuje. Ak sa to deje s odstupom času, dáta sa môžu stratiť. Má to svoje špecifiká. Formy páchania sa vyvíjali a majú v posledných rokoch nové prvky. Na ne musí byť polícia pripravená, mať technické prostriedky a preškolených ľudí. Nie je to jednoduchá záležitosť. Sme radi, že v našom zložitom prípade boli páchatelia odsúdení. Bolo celé množstvo káuz, ktoré išli do stratena. Vezmime si napríklad 60 mil. USD, ktoré boli v roku 2002 prevedené do spoločnosti Druhá strategická. Koľko podnikateľov v roku 2002 takýmito peniazmi sumou disponovalo? To je predsa ohromná suma, ak by ste si ju mali požičať v banke, predpokladali by ste ohromné úroky a ručenie. Ako bolo s týmito peniazmi naložené, to sa môžeme len domnievať.
Ak hovoríte, že páchatelia v súčasnosti využívajú nové prvky, čo máte na mysli?
Napríklad dnes pomocou počítača môžete spáchať trestnú činnosť rôzne po svete v zlomku sekundy. Zdokumentovať to nie je jednoduché. Odhaliť ju a objasniť vyžaduje špecialistov rôznych odborov. Páchatelia využívajú známu metódu bielych koní, skrývajú svoju identitu. Proti tomu stojí polícia a prokuratúra, súdy, ktoré musia byť schopné to dotiahnuť do odsúdenia a zhabania finančných prostriedkov.
Odkedy sa venujete harvardským fondom?
Od roku 2000, keď som bol rozhodnutím Mestského súdu v Prahe ustanovený za likvidátora.
Čiže je to 14 rokov. Prečo to už nenecháte tak?
Predsa nemôžem pripustiť, aby páchatelia a ich spolupracovníci voľne nakladali s cudzími prostriedkami, poškodzovali ďalej akcionárov a spoločnosť a vysmievali sa nám. To nemôže nechať nikoho v pokoji. Ani mňa.
Zdeněk Častorál (69)
Zdeněk Častorál
Je súdnym znalcom v oblasti ekonómie. Pôsobí ako likvidátor a správca konkurznej podstaty. O ekonomickej kriminalite prednáša ako vysokoškolský pedagóg.
