Nepovinná angličtina? Firmy odmietajú Lubyovej zmenu vo výučbe cudzích jazykov

„Chceme, aby rodičia, ale aj školy mali na výber. Nechceme nútiť všetky deti učiť sa angličtinu ako prvý cudzí jazyk, ale aby si mohli vybrať aj z nemčiny, francúzštiny, taliančiny, španielčiny alebo ruštiny," vyhlásila šéfka rezortu školstva M. Lubyová.

Dôvodom je podľa nej aj zhoršenie vedomostí žiakov z nemeckého jazyka. „Nemčina je ťažký jazyk. To, že máme horšie výsledky u študentov z maturity, pripisujeme tomu, že majú na ňu neskorý nábeh,“ dodala.

Povinnú výučbu anglického jazyka zaviedla vláda Ivety Radičovej s účinnosťou od septembra 2011. Zmena sa nestretla s odporom, pretože drvivá väčšina rodičov prihlasovala deti aj tak práve na angličtinu. Rok pred zrušením možnosti výberu si tento jazyk vybralo na prvom stupni 94 percent žiakov základných škôl.

Protestovali najmä veľvyslanci krajín, ktorí by privítali väčšie rozšírenie svojho vlastného jazyka, a odborníci, ktorí uprednostňujú jazykovú pluralitu či kultúrnu a historickú blízkosť s nemecky hovoriacimi krajinami.

Práve nemecký jazyk utrpel zmenou najviac. Predmet si pred zavedením povinnej angličtiny vybralo zhruba 43 percent žiakov základných škôl na druhom stupni, teraz študuje nemčinu na druhom stupni len 35 percent žiakov. Väčšina prešla na angličtinu. Ostatné jazyky zmena výraznejšie nezasiahla.

Zmena zrejme ovplyvnila aj výber jazyka na ďalších stupňoch štúdia. Podiel študentov stredných odborných škôl, ktorí študovali nemčinu, klesol po zavedení povinnej angličtiny na polovicu. Otázne je, nakoľko ide o dôsledok tohto opatrenia a nakoľko o racionálne rozhodnutie vzhľadom na požiadavky firiem na pohovoroch.

Firmy nesúhlasia

Združenia