Na jednej strane rezort navrhuje aj do oblasti pokút za daňové delikty zaviesť takzvanú absorpčnú zásadu. Ako popisuje Peter Pašek, riaditeľ konzultačnej spoločnosti Accace, išlo by o vyrubenie len jednej pokuty za dopustenie sa viacerých deliktov, za ktoré sa vyrubujú pokuty rozpätím.

V praxi by to jednak znížilo zaťaženie Finančnej správy, ktorá by nemusela viesť niekoľko konaní voči tomu istému podnikateľovi alebo osobe naraz, jednak by aj daňovník sám zaplatil len jednu pokutu.

Čas a ochota

No zásadnejšou zmenou je zvyšovanie daňových pokút podľa času trvania deliktu. A tiež motivovanie daňovníkov, aby chybu sami pri odhalení priznali cez dodatočné daňové priznanie.

Ako vysvetľuje P. Pašek v podstate po novom, ak bude daň alebo rozdiel dane vyrubený správcom dane na základe výsledkov daňovej kontroly, pokuta môže dosahovať 10 percent p.a. (per annum = ročne) z tohto rozdielu za každý deň odo dňa pôvodnej splatnosti dane. Kto ale sám takýto rozdiel zistí a podá si dodatočné priznanie, bude čeliť nižším sankciám. „Len“ 7 percent ročne mu daniari vyrubia, ak sa k prinízkej dani sám prizná a uhradí rozdiel po začatí daňovej kontroly, ak tak urobí ešte pred príchodom daniarov, pokuta sa bude násobiť tromi percentami za každý rok.

„V podstate to znamená, že čím neskôr bude dodatočná daň vyrubená, tým vyššia bude aj pokuta,“ hodnotí P. Pašek a vysvetľuje to na príklade: Ak daňovník podá v roku 2015 dodatočné daňové priznanie za rok 2013, bude mu vyrubená pokuta vo výške 5 percent z rozdielu oboch priznaní. Ak však daňovník podá dodatočné daňové priznanie za rok 2016 v roku 2019, tak sa mu bude pokuta počítať vo výške 3 percent p.a., teda pokuta sa bude počítať za každý deň omeškania. Teda zhruba pri dvojročnom omeškaní bude sankcia 2 x 3 percentá z priznaného rozdielu. Ak by mu chybu ale zistili daniari po uzatvorení daňovej kontroly, pokuta by bola 2 x 10 percent.

Percento pokút sa odvíja pôvodne od základného úroku Európskej centrálnej banky. Keďže to je ale v súčasnosti na rekordne nízkej úrovni (0,05 percenta), udáva zákon aj uvedené pevné minimálne sadzby.

Light alebo hard

Konečné nastavenie nových pokút, najmä cez prechodné ustanovenia ukážu, nakoľko reálne to súčasné vedenie ministerstva financií myslí vážne s bojom proti daňovým únikom.(upravené 29.4., po doplnení o širšie stanovisko BMB Leitner)

Podľa prechodných ustanovení, ktoré zatiaľ zverejnená novela Daňového poriadku obsahuje, nové pravidlá „v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použijú na uloženie sankcie, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2015 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.“

„Podla našej predbežnej analýzy sa za rozhodujúcu skutočnosť považuje historicky začatie daňovej kontroly. Ak to nastane po 1. 1. 2016, vzťahovať sa na dorubenie dane bude už nový, teda prísnejší sankčný systém,“ opisuje zakladajúca partnerka spoločnosti BMB Leitner Renáta Bláhová

Určitý druh daňovej amnestie sa má ale podľa neformálnych informácií zabezpečiť tým, že za rozhodujúcu skutočnosť sa bude považovať aj podanie dodatočného daňového priznania. „Ak sa priznanie podá do konca tohto roka, daňový subjekt si môže uplatniť výhodné staré sankcie,“ spresňuje R. Bláhová.