Jeho zakladateľ Zoltán Halász priznáva, že na to, aby podnikateľ mohol systém efektívne využívať, mal by do systému pozvať aj svojich odberateľov a dodávateľov – aby mohli vzájomné záväzky a pohľadávky „prúdiť“: „Keď sa zadá len pohľadávka alebo len záväzok, tak obeživo nepreteká cez klienta a nevie sa vytvoriť kruhový zápočet.“
Druhý zakladateľ Peter Juhász dodáva, že ClearNet má pre firmu význam, keď si za staré (alebo súčasné) dlhy kúpi nový tovar (potreby). „Záväzok sa zaplatí pohľadávkou pomocou kruhového zápočtu,“ vysvetľuje.
Už pred spustením registrácie sa dvadsiatka firiem zo zvedavosti prihlásila do systému, v piatok sa TREND k presnému počtu registrácii nevedel dostať. Zakladatelia totiž dbajú na to, kto vstúpi do systému, chce namiesto posielania peňazí využiť zápočet. Od toho si zakladatelia sľubujú aj zníženie druhotnej platobnej neschopnosti.
P. Juhász s partnermi podnikajú v stavebníctve a v roku 2011 už mali dosť toho, že sa nemôžu dostať k peniazom za svoje služby. Keďže ide o účtovnícku operáciu, ClearNet nie je sledovaný ani Národnou bankou Slovenska.
Podnikatelia sa inšpirovali známym švajčiarskym systémom vzájomných zápočtov WIR, ktorý funguje už 80 rokov. WIR spolu s vlastnou bankou napríklad vo švajčiarsku tvorí reálnu alternatívu kešovej ekonomiky.
ClearNet v prípade, že ho budú slovenskí podnikatelia masovo používať plánuje rozšíriť svoje aktivity aj do okolitých krajín. Na Slovensku doteraz boli bežné iba zápočty medzi firmami navzájom – pri obojstranných plneniach. Podobný je aj bartrový systém.
Aj v ClearNete platia účastníci poplatok z obratu. Z. Halász hovorí, že je to jedno percento z hodnoty z hodnoty zápočtu, pričom prvým registrovaným teraz dávajú tretinovú zľavu. Na rozdiel od bartrových systémov si ClearNet neúčtuje žiadne vstupné či výstupné poplatky.
