Podiel slovenských domácností, ktoré majú úspory na neplánované situácie, sa v roku 2023 nezmenil. Na neplánované situácie si aj vlani sporilo 62 percent domácností, rovnako ako v roku 2022. Vyplýva to z prieskumu, ktorý si nechala vypracovať spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika.
„Úspory sú kľúčové pre vyrovnaný domáci rozpočet, a to predovšetkým vo vzťahu k nečakaným výdavkom, ideálny stav je mať nasporenú sumu aspoň vo výške troch mesačných platov,“ uviedla generálna riaditeľka spoločnosti KRUK Jaroslava Palendalová.
Stav úspor domácností
Podiel domácností, ktorým sa podarilo mať úspory vo výške aspoň jedného mesačného platu, sa znížil z 26 percent v roku 2022 na 25 percent. Menej bolo aj domácností, ktoré dokázali ušetriť jeden až tri mesačné platy, ich podiel klesol v roku 2023 z 28 percent na 26 percent a tiež tých, ktoré mali úspory vo výške tri až šesť mesačných príjmov (z 22 percent na 21 percent).
Mierne sa však zvýšil podiel domácností, ktoré si dokázali zabezpečiť úspory vo výške šesť až 12 mesačných platov, a to zo 14 percent v roku 2022 na vlaňajších 16 percent.
Kto si na Slovensku sporí?
V roku 2023 sa takmer vyrovnal podiel mužov a žien s úsporami. Kým v roku 2022 sporilo 66 percent mužov a 58 percent žien, vlani prieskum ukázal, že úspory malo 62 percent mužov a 61 percent žien. Úspory majú najčastejšie mladí ľudia od 18 do 24 rokov a ľudia vo veku od 25 do 34 rokov. Ich najčastejšie úspory sú vo výške od jedného do troch platov. Sporia si zvyčajne vysokoškolsky a stredoškolsky vzdelaní ľudia.
„Sporiť sa darí predovšetkým obyvateľom Bratislavského a Žilinského kraja, najmenej obyvateľom kraja Nitrianskeho a Banskobystrického,“ priblížila Palendalová. Úspory pritom majú častejšie ľudia žijúci v manželstve, súkromní podnikatelia či zamestnanci v bankovníctve a poisťovníctve.