Robíte to všetko z jedného dôvodu: Chcete byť zodpovedný rodič, ktorý by mal tráviť so svojím dieťaťom čo najviac času. Pracujúce matky majú pocit viny, pretože podvedome si uvedomujú, že prácou zrádzajú svoje dieťa a čas v práci je na úkor času v rodine.

To preto, že v spoločnosti existuje rozšírený kultúrny predpoklad, že starostliví rodičia, najmä matky, ktoré trávia s deťmi dostatok času, sú kľúčom k zaisteniu ich svetlej budúcnosti. Myslia si, že čím viac času dieťa strávi s matkou, tým kvalitnejšia je výchova a potenciál, že dieťa bude emocionálne prospievať. No nemusí to tak byť.

Je jedno, koľko matka trávi s dieťaťom času

Vedci v nedávno publikovanom výskume prišli na to, že to celkom nie je pravda. Štúdia, ktorá vyšla v aprílovom čísle magazínu Journal of Marriage and Family, skúmala vplyv prítomnosti rodičov na vývoj dieťaťa.

Štúdia bola zameraná na to, koľko času týždenne trávia matky a otcovia so svojimi deťmi, ktoré mali v roku 1997 3 až 11 rokov, a potom o päť rokov neskôr, keď boli teenagermi a mali už od 12 do 17 rokov.

Dlhoročná analýza zistila, že aj keď matky veľa pracujú, ich zaneprázdnenosť nemá štatisticky významný vplyv na ďalší rozvoj alebo spokojnosť dieťaťa – týka sa to aj emocionálneho vývoja, správania sa v spoločnosti až po prospech v škole.

Inými slovami, či matka bola so svojou ratolesťou týždenne tri alebo 20 hodín, bolo v podstate jedno. Iba v prípade výskytov zlého či agresívneho sa správania adolescentov sa ukázalo, že jeho výskyt stúpal s tým, ako klesalo množstvo času, ktoré teenager strávil s matkou.

„Mohla by som vám ukázať 20 tabuliek a 19 z nich by neukázalo žiaden vzťah medzi časom, ktorý strávia rodičia s deťmi, a výsledkami detí,“ reagovala psychologička Melissy Milkie z University of Toronto pre The Washington Post, ktorá bola spoluautorka štúdie.

Štúdiu je potrebné brať s istou rezervou, na ktorú upozornil ekonóm Justin Wolfers z University of Michigan. Na blogu na webe New York Times upozornil, že dáta, z ktorých vedci vychádzali, nemusia byť presné. Množstvo času, ktoré rodičia strávia s dieťaťom za týždeň, určovali z dát z jedného pracovného a jedného dňa cez víkend rodiča.

Štúdiu preto kritizuje ako povrchnú, pretože v deň, keď respondentov vedci oslovili, mohli byť úplne náhodne na pracovnej ceste alebo meškali domov. Alebo inak zaneprázdnený rodič si mohol v pondelok zobrať voľno a vzal deti do Disneylandu. 

Dôležitejšia kvalita

Analýza skôr potvrdila logický úsudok, že niekedy je dôležitejšia kvalita času nad jeho kvantitou. „Kedysi bývali rodičia rovnako zaneprázdnení. V pote tváre pracovali, aby seba a svojich potomkov uživili. Oproti dnešku však s jedným, na prvý pohľad drobným rozdielom: boli pritom deťom nablízku,“ tvrdí detská psychologička Pavla Koucká.

Doba sa zmenila: kým v minulosti podľa psychologičky deti videli svojich rodičov na poli alebo sa starali o domácnosť, bolo to predsa len o niečo iné. Rodičia boli síce väčšinou času zaneprázdnení, ale deťom boli nielen vizuálne, ale aj ľudsky dostupní. Nebol problém, že rodičia prácu prerušili a dieťaťu sa venovali.

Dnes je to skôr naopak. „Rodič je dlho v práci, nedostupný a ďaleko. A potom sa snaží dieťaťu svoju neprítomnosť nadmierou starostlivosti vynahradiť. Ešte v štyroch rokoch svoje dieťa oblieka a kŕmi, sedemročnému zaväzuje šnúrky a vymýšľa výlety do lunaparkov,“ dodáva.

Štatistiky potvrdzujú, že rodičia sa skutočne venujú svojim deťom viac, z dát sa však nedá vyčítať, koľko hodín sa rodičia svojim deťom aj aktívne venovali.  

Spomínaná štúdia tieto odpozorované zistenia psychologičky potvrdzuje, aj keď v niektorých médiách bola analýza opísaná až ako manifest, že rodičia sa o deti nemusia pedantne starať a výsledky sa dostavia grátis.

Vedci rovnako dospeli k záveru, že dieťa potrebuje aj istú formu slobody a nezávislosti. Dieťa by sa malo hrať s kamarátmi bez vplyvu rodičov, rovnako bez zásahu rodičov by deti mali riešiť spory s rovesníkmi alebo iniciatívne rodiča poprosiť, aby im podali vetrovku, ak je vonku zima.

Prílišné lipnutie na prehnanej usporiadanosti, organizovanosti a starostlivosti sú pre vývoj dieťaťa niekedy na škodu, pretože sa neučí samostatnosti. 

Na dôležitosť kvality stráveného času poukázala aj sociologička z Queens College Amy Hsin ešte v roku 2007, keď potvrdila, že rodičia, ktorí trávia väčšinu svojho času s deťmi do šiestich rokov sledovaním televízie alebo ničnerobením, môžu mať na deti dokonca „škodlivý“ vplyv.

„Zistili sme, že čas na vzdelanie (hry, čítanie) a štruktúrovaný čas (športové krúžky, hranie na hudobnom nástroji, umenie alebo remeslá) majú pozitívny a významný vplyv na správanie a kognitívne vlastnosti,“ povedala. Čím má dieťa viac času sa ponevierať a nič nerobiť, tým sú výsledky (nielen v škole, ale aj v správaní) horšie. 

Minulý týždeň vyšla štúdia, ktorá potvrdzuje, že aktívni rodičia majú na vývoj dieťaťa pozitívny vplyv. Čítanie malým deťom v predškolskom veku vraj uľahčuje rozprávanie. Vedci dokázali, že čítanie kníh deťom ovplyvňuje a stimuluje ich mozog v oblastiach, ktoré sa podieľajú na kontrole chápavosti a fantázie. 

Stres - zabijak pre výchovu

Podľa štúdie, ktorú spomíname na začiatku, má najhorší vplyv na vývoj dieťaťa stres a nervozita matky, ktoré si myslia, že práca im kradne čas na deti.

„Najmä ide o matky, ktoré sú vystresované tým, že žonglujú medzi prácou a rodinou, a snažia sa nájsť si čas na deti. Tým je efekt na deti v skutočnosti veľmi slabý," povedal pre denník Washington Post spoluautor analýzy, sociológ v Bowling Green State University Kei Nomaguchi.

Naopak, ak chcú rodičia zabezpečiť pre deti svetlú budúcnosť, mali byť byť dostatočne bohatí a svoju váhu pridáva aj vzdelanie rodičov. Psychologička M. Milkie tento fakt zdôvodnila tým, že matky, ktoré menej zarábajú, majú aj menej kvalifikovanú prácu a práve ich sa týka syndróm „matky-helikoptéry“, ktorá veľa pracuje a uteká od pokladne v obchodnom reťazci po deti do školy. Napriek tomu nemá dostatok peňazí, aby im financovala všetky mimoškolské aktivity.  

Peniaze môžu pomôcť, ale nie sú všetko

Tento problém sa týka aj slovenskej reality. Minulý rok Inštitút vzdelávacej politiky upozornil na niektoré výsledky pravidelnej štúdie OECD o vzdelanostnej úrovni PISA. Vyplynulo z nej, že spomedzi všetkých testovaných krajín bolo nepriaznivé sociálne zázemie slovenských školákov jedným z najvýraznejších faktorov, ktorý ovplyvnil ich výsledky v testovaní.

Dôvodom je aj fakt, že bohatší rodičia sú schopní zaplatiť svojim deťom krúžky alebo jazykovku, v chudobnejších rodinách to už samozrejmosť nie je.

Takéto zovšeobecnenie vlani odmietol učiteľ matematiky na 1. súkromnom gymnáziu v Bratislave Ján Žabka: „Myslím si skôr, že je oveľa väčšia korelácia medzi tým, či rodičia svojim deťom čítajú knihy, keď sú malé, alebo im knihy nečítajú. Čítať knihy môžu aj nezamestnaní. Keď rodičia svoje deti nevedú k poznávaniu sveta, ale ku konzumu, tak dieťa nevie, čo so sebou. Keď sa o deti starajú, venujú sa im, je to prvý krok k tomu, aby sa im darilo v škole aj v živote," povedal vtedy v rozhovore. Ak sa teda rodič aktívne venuje svojim deťom, zabezpečí im najlepší štart do života.