Dá sa povedať, že radosť z rastu ekonomiky sa v prípade zamestnancov rovná pocitu z rastu ich reálnych príjmov. Ak sa kúpyschopnosť ľuďom nezvyšuje, majú tendenciu vnímať údaje o dobrej výkonnosti hospodárstva iba ako nezaujímavý štatistický zápis. Na druhej strane sa dá povedať, že v prípade majiteľov kapitálu (zamestnávateľov) sa radosť z rastu hospodárstva rovná schopnosti zaknihovať stále väčšie skóre vo výkazoch zisku. Pretože od toho závisí nielen životaschopnosť firmy, ale i veľkosť zisku, ktorý nakoniec podnikateľovi zostane.
V prípade rastu slovenskej ekonomiky môžu mať radosť obe strany. Reálne príjmy rastú, zisky firiem tiež. No viac by sa predsa len mali tešiť kapitalisti. Z rastúceho koláča celkovej produkcie krajiny si ukrajujú čoraz väčší kus. Že na Slovensku rastú mzdy pomalšie, ako to predpokladajú základné makroekonomické poučky, potvrdzujú čísla o cene práce. Vysvetlenia sa dajú nájsť, no rozhodne nejde o štandardný vývoj. Nízku dynamiku rastu miezd na Slovensku možno v porovnaní s najvyspelejšími krajinami EÚ i so susednými štátmi považovať za anomáliu.
Ukrátení zamestnanci
V čase vzniku samostatného slovenského štátu pred pätnástimi rokmi sa zamestnancom (vrátane všetkých spojených odvodov) prerozdelilo o niečo viac ako štyridsať percent hodnoty hrubého domáceho produktu. Také boli celkové náklady na cenu práce. Od roku 1998, keď sa začalo s rozsiahlou rekonštrukciou hospodárstva s následným prudkým skokom nezamestnanosti nad úroveň dvadsiatich percent, začalo prichádzať k dlhodobému poklesu tohto ukazovateľa. Podľa odhadov Eurostatu budú slovenskí zamestnanci stáť zamestnávateľov len niečo vyše tretiny z celkového HDP. Na porovnanie, priemer starých členských štátov únie, teda v najbohatšej časti EÚ, sa pohybuje tesne pod úrovňou päťdesiatich percent. V Česku a Maďarsku je to na úrovni 43 percent. Podobne ako Slovensko je na tom Poľsko.
Že sa slovenskí zamestnanci môžu cítiť v porovnaní s väčšinou Európanov ukrátení, dokumentujú i ďalšie ukazovatele. „Produktivita slovenských pracovníkov je druhá najvyššia v porovnaní so susednými štátmi, no mzdy sú najnižšie," hovorí hlavný analytik ING Ján Tóth.
Náklady práce sú v súčasnosti vyššie v niektorých krajinách, pred ktorými malo Slovensko pred pár rokmi citeľný „náskok". Príklad je Estónsko, ktoré je dnes pre zahraničných investorov drahšie. Viaceré postkomunistické krajiny prešli rastom miezd, ktorý možno nazvať skokovým. Trebárs v Maďarsku mzdy na prelome tisícročí rástli v desiatkach percent. Významné nárasty hlásilo i Poľsko. Na Slovensku v tom čase zúrila najvyššia nezamestnanosť v histórii a záporný rast reálnych miezd.
Lenže treba podotknúť, že spomínané skokové rasty nemali vždy zdravý základ. Razantný rast príjmov v Maďarsku bol dôsledok predvolebného rozdávania vo verejnom sektore. Ak sa chcel súkromný sektor udržať v súťaži o pracovnú silu, musel sa novým podmienkam prispôsobiť. A obeť si vypýtala i zvýšená inflácia, ktorá z reálnych miezd ukrojila.
Pri porovnávaní výšky miezd a ich vývoja možno využívať celú škálu údajov, ktoré ponúkajú rozličné pohľady na rovnaký stav. Od porovnávania hrubých miezd, čistých miezd, ich úpravy cez paritu kúpnej sily či kombinovaním a „pomerovaním" vybraných údajov, ako to robí napríklad Eurostat.
Zlyhanie zlatého pravidla
Za najregulárnejší ukazovateľ možno považovať hodinové náklady práce. Porovnávanie ich zmien totiž najlepšie umožňuje rozoznať, aká časť z vytvorenej hodnoty sa presúva na zamestnancov. Podľa odhadov ING k máju tohto roka dosahujú hodinové pracovné náklady na Slovensku 6,7 eura. V Maďarsku je to asi 7,1 eura, v Česku 8,4 eura.
Rast slovenskej ekonomiky v tomto čase významne predbieha rast v spomínaných krajinách. Čo by to malo znamenať pre rast platov? Zlaté pravidlo zdravého zvyšovania odmien zamestnancov hovorí, že by malo kopírovať rast produktivity práce. Ak sa má udržať rovnováha, tak mzda zamestnanca by nemala rásť rýchlejšie ako hodnota, ktorú vytvára.
A práve v tomto slovenské mzdy prudko zaostávajú. Za ostatných sedem rokov predbehol ich rast produktivitu iba počas dvoch rokov, aj to štatisticky nevýznamne. Kým priemerné mzdy reálne vzrástli od roku 2000 približne o šestnásť percent, produktivita narástla o 45 percent. Ak by sa teda od prelomu milénia a zároveň obdobia najvyššej nezamestnanosti malo dodržiavať zlaté pravidlo, priemerná mzda na Slovensku mala dnes dosahovať 24,5 tisíca korún. Za prvý štvrťrok pritom dosiahla 20,4 tisíca korún.
Od pohľadu k pohľadu
Prirodzene, tento stav má i výhody. S nižšími platmi je krajina konkurencieschopnejšia a atraktívnejšia pre investičný kapitál. No takmer filozofická otázka je, či má byť prioritou vyššia konkurencieschopnosť krajiny za cenu nízkych platov. Alebo či sa má konkurencieschopnosť premieňať na rast životnej úrovne. Najmä pri súčasnom nepomere, aký panuje medzi spomínanými ukazovateľmi. Ak by totiž odteraz rástli mzdy a produktivita rovnako, Slováci by i v prípade dobehnutia vyspelých krajín v produktivite stále zarábali menej.
Dôvody daného stavu, ako aj pomenovanie výhod a nevýhod závisí i od toho, komu je kladená otázka. Keď sa TREND pýtal relevantných inštitúcií na dôvody mzdového vývoja za posledné desaťročie, dostal súbor odpovedí. Centrálna banka vidí napríklad jednu z príčin v nízkej odborovej organizovanosti a slabšom kolektívnom vyjednávaní, ktorého ťažisko je „na podnikovej úrovni, nie celonárodnej úrovni". Ministerstvo financií zas vidí dôvod vo „vysokej mzdovej disciplíne zo strany tak verejného, ako aj súkromného sektora".
No netreba uplatňovať len jednostranný pohľad na problematiku rastu miezd, hovorí v zaslanom stanovisku NBS. Strážca nízkej inflácie má vo veci jasno. Keďže „boli zachované pozitívne reálne mzdy, ktoré vykazujú priaznivú dynamiku", centrálna banka vidí vývoj v súlade s vlastnými očakávaniami. V ľudskej reči pokladá ho za dobrý. „Je potrebné si uvedomiť, že rastúce, respektíve stále sa zvyšujúce mzdové požiadavky neznamenajú vždy zvýšenie životnej úrovne, keďže sa prejavia v rastúcich cenách," dodáva banka. Pravda, centrálna banka o potrebe dôsledného udržiavania mzdovej disciplíny hovorila aj v čase, keď inflácia vykazovala historické minimá.
Prvé náznaky
No obe inštitúcie hovoria primárne o iných dôvodoch. Najmä o dostupnosti pracovnej sily na trhu práce, predovšetkým pokiaľ ide o uplynulé roky. Schopnosť firiem rozširovať počty zamestnancov alebo vyrovnať sa s fluktuáciou nevytvárala tlak, aby napriek stále sa kumulatívne zlepšujúcim hospodárskym výsledkom začali výraznejšie pridávať zamestnancom. Hoci o nedostatku pracovných síl hovoria firmy čoraz hlasnejšie, pravda je, že Slovensko ešte nemá relevantnú skúsenosť s plošným nedostatkom ľudí. Jeho nezamestnanosť stále patrí medzi špičku v rámci EÚ. Príklad, ako to funguje, keď predsa len dôjde k problémom s pracovníkmi, ponúkajú vybrané profesie v sektoroch, do ktorých za posledné roky vstúpili silné zahraničné investície.
Keď pred pár rokmi vrcholili nábory v automobilkách, mzdy nedostatkových profesií, napríklad lakovačov, vzrástli medziročne o vyše pätinu. Stavebný boom zas pred rokom vyhnal platy robotníckych profesií v sektore v niektorých krajoch o polovicu. Zdá sa, že tam, kde za posledné roky prišla veľká priemyselná výroba, sa aktuálne súťaží o elektrotechnikov. Na zozname zamestnaní s najvyšším navŕšením miezd v Trnavskom, Žilinskom či Trenčianskom kraji sa nachádza hneď celý rad profesií súvisiacich s obsluhou, údržbou či inštaláciou elektrotechnických zariadení.
Pomalé zlepšovanie
Okrem produktivity a vyčerpávania trhu práce existujú ďalšie dôvody, ktoré by mohli naštartovať razantnejší rast miezd. Nespomínaný faktor súvisiaci so zavedením jednotnej európskej meny je zmena rastu nákladov z hľadiska zahraničných investorov. Príklad je minulý rok. Hoci mzdy v korunách vzrástli očami Slováka medziročne o sedem percent, pre zahraničného investora sa cena práce zvýšila až o osemnásť percent. Zánik koruny preto zrejme bude mať na zahraničných kapitalistov upokojujúci účinok, minimálne spočiatku. Rast nákladov na prácu sa z ich pohľadu spomalí. A po rokoch zrejme opäť dosiahne jednocifernú mieru. Nejde pritom len o relatívne spomalenie. Zahraniční investori bilancujúci v eurách budú môcť aj pri naplnení tých optimistickejších odhadov rastu miezd pridávať v eurách menej než v rokoch 2007 či 2008.
Slovenskej ekonomike sa v súčasnosti darí ako nikdy predtým a ako málokomu na svete. Priestor na zdravý rast miezd je čoraz väčší. Môžu sa preto zamestnanci tešiť na razantný, skokový rast miezd?
Dúfame, že nie, odpovedá centrálna banka. „Dôsledok tejto kvázipriateľskej politiky bol vznik problémov vo vývoji obchodnej bilancie, v kurzovej oblasti a v inflácii. Na ich zmiernenie bolo potrebné prijať drastický konsolidačný balík opatrení. Výsledkom je, paradoxne, horšia životná úroveň pre všetkých", odkazuje centrálna banka v odpovedi na túto otázku.
V prostredí rastu materiálových nákladov a rastúcej globalizácie nie je vhodné zmenšovať si konkurenčnú výhodu rastom ostatných, najmä mzdových nákladov, dodáva banka. Zostáva tak pri „vankúšovej optike", kde je rast reálnych miezd až treťou prioritou za nízkou infláciou a rastom hospodárstva. Ministerstvo financií sa k tejto otázke priamo nevyjadrilo. No z jeho dlhodobejších predikcií vyplýva, že aj ministerskí analytici očakávajú skôr postupný rast platov.
Najoptimistickejší zo všetkých oslovených bol ekonóm J. Tóth z ING. Skokový rast? „Nedá sa to vylúčiť. Na trhu práce bude situácia v najbližších rokoch viac napätá," odpovedá. No aj on sa skôr prikláňa k postupne sa zvyšujúcej dynamike rastu miezd. Hoci si vie predstaviť nezanedbateľne vyššiu rýchlosť ako spomínané štátne inštitúcie. V budúcom roku predpokladá osempercentný rast, o ďalšie dva roky deväťpercentný a o ďalšie dva roky desaťpercentný nominálny rast. Reálna kúpyschopnosť Slovákov by sa mala zvyšovať tempom o niečo vyšším ako polovica rastu nominálnej sumy na výplatnej páske.
Foto - Profimedia.cz
