Viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor vníma výroky Eduarda Hegera o kolapse slovenskej ekonomiky ako určené zahraničnému obecenstvu a akúsi vyjednávaciu pozíciu. Uviedol to v relácii Braňo Závodský Naživo.
Dodáva, že aj napriek ťažkému budúcemu roku a hroziacej recesii, ktorá sa spomína v predikcii NBS by o kolapse nehovoril.
„To ale neznamená, že pre isté odvetvia, kde zohrávajú veľkú rolu pri vstupoch najmä energie, to nebude znamenať možno aj likvidáciu firmy, alebo jej zavretie na isté obdobie. Keď sa bavíme o slovenskej ekonomike ako celku, nemyslím si, že hrozí kolaps,“ doplnil.
Neistota je podstatou predikcie
V nadväznosti na poslednú predikciu NBS, ktorá načrtla, že inflácia môže na budúci rok stúpnuť na 22 percent, či to, že sa slovenská ekonomika môže prepadnúť do recesie, použil Ódor slovo neistota. Práve tá je podľa neho podstatou poslednej predikcie.
„My, rovnako ako firmy, nevieme, aké budú účty za energie. Nakoľko sme to nevedeli, museli sme pristúpiť k tomu, že sme na stôl dali predikciu, ktorá počíta s tým, ako vyzerajú súčasné vzorce. V takom prípade energie infláciu vytlačili veľmi vysoko. Našťastie, eurokomisia, aj naša vláda má v rukách isté zbrane voči tomuto scenáru,“ vysvetľuje.
Inflácia by totiž podľa NBS vyskočila na 22 percent vtedy, ak by vláda nepristúpila k žiadnym opatreniam.
Dodáva, že podľa súčasných vzorcov by mali energie zdražieť o 100 percent. Ak by sa však podarilo zastabilizovať ceny energií na nižšej úrovni, podľa Ódora možno rátať s tým, že bude priemerná inflácia na budúci rok na úrovni do 14 percent.
„Aj to je však veľmi vysoké číslo pre istú časť domácností,“ objasnil.
Pripomína, že vysoké ceny zasahujú najmä chudobnejšie domácnosti, nakoľko dávajú veľmi veľkú časť svojej spotreby práve na potraviny a energie.
Kto faktúru zaplatí?
Ódor zároveň objasnil, že za aktuálnou ekonomickou situáciou nestojí výhradne Putinova vojna na Ukrajine. Podľa jeho slov ide aj o istú pozostalosť kovidových časov.
„Sčasti to súviselo aj s tým, že prechádzame na zelenú ekonomiku a niektoré energetické zdroje zdraželi. Do toho prišla ešte vojna, ktorá súvisela so závislosťou Európy od ruských energetických zdrojov,“ hovorí.
Aktuálne tak jednotlivým štátom podľa viceguvernéra prišla akási faktúra. Otázkou je, kto spomínanú faktúru zaplatí a ako sa rozloží v rámci Európy.
„Či to budú tí, ktorí profitujú z vyšších cien energií, alebo to budú budúce generácie a prenesieme niečo cez dlh,“ kladie si otázku.
Zároveň však dopĺňa, že vyššie spomínané súvisí už len s tým, ako sa ku tomu postaví eurokomisia aj jednotlivé krajiny.
Ďalšie dôležité správy
