Z nemocníc odišli stovky sestier, Čislák podal trestné oznámenie

Podľa aktuálnych čísel z ministerstva zdravotníctva je stále najvážnejšia situácia v prešovskej nemocnici, odkiaľ dobrovoľne odišlo až 304 sestier. Ich zloženie je rôzne, výpoveď podali sestry s dlhoročnou aj krátkou praxou, so špecializáciou aj bez nej. Hovorkyňa nemocnice Renáta Cenková pre TREND.sk povedala, že pristúpili k vynútenej organizačnej zmene, ktorá však len formálne potvrdzuje stav fungovania nemocnice, ktorý de facto trvá už tri týždne.

„Neodkladná a akútna zdravotná starostlivosť v prešovskej nemocnici bola, je a bude zabezpečená rovnako ako v ktorýkoľvek iný deň v roku v čase pred výpoveďami sestier,“ dodala R. Cenková. Vyše 60 percent oddelení je podľa nej v nemocnici plne funkčných a poskytujú zdravotnú starostlivosť bez obmedzenia. Na ôsmich oddeleniach dočasne znížili počet lôžok, oddelenie cievnej chirurgie pričlenili k oddeleniu chirurgie.

Pomáhajú armádne sestry

V prešovskej nemocnici vzalo späť výpovede 91 sestier a nastúpilo do nej 100 nových. Viac ako tri stovky sestričiek, ktoré neustúpili a od 1. februára nepracujú v nemocnici jej vedenie nechápe. Ako povedala R. Cenková, tento postoj je podľa nich o to viac nepochopiteľný, že „podmienky odmeňovania, ktoré sa touto aktivitou snažili organizátori dosiahnuť, sestry v prešovskej nemocnici už dávno majú jasne garantované“.

Rezort v prešovskej nemocnici ešte v piatok zabezpečil ako náhradu vojenských zdravotníkov, no odmieta o tom hovoriť ako o povolaní armády. Tá podľa zákona o ozbrojených silách môže nastúpiť, ak prezident vyhlási výnimočný stav alebo vláda núdzový.

Ministerstvo tvrdí, že požiadali o spoluprácu armádu „pre každý prípad“, aby nesklamali dôveru pacientov, ktorí majú plánované výkony v prešovskej nemocnici a chcú ich tam absolvovať. „Armáda má k dispozícii niekoľko takýchto disponibilných sestier, ktoré posúvajú po nemocniciach podľa potreby. Napokon, v Prešove už dlhší čas pár takýchto zdravotníkov aj bolo,“ dodáva hovorca ministerstva Peter Bubla.

V ostatných nemocniciach zatiaľ armádne sestry nevypomáhajú. Aj keď podľa vyjadrení zástupkýň sestier by sa zišli aj vo Fakultnej nemocnici v Žiline. Tam podľa dát rezortu od 1. februára chýba zhruba tretina sestričiek. Podľa predsedníčky Odborového zväzu sestier a pôrodných asistentiek Moniky Kaveckej tam nie je personálne správne zabezpečené oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny a niektoré jednotky intenzívnej starostlivosti.

Nemocnica na otázky zabezpečenia zdravotnej starostlivosti TREND.sk neodpovedala s tým, že o druhej má v Žiline riaditeľ brífing. Minister zdravotníctva Viliam Čislák tvrdí, že zdravotná starostlivosť je pre každého pacienta zabezpečená. „Čo sa týka plánovanej starostlivosti, v Prešove funguje zhruba na 70 percent a v Žiline funguje tak isto, ale každým dňom sa to mení, pretože riaditelia prijímajú nové sestry," povedal na brífingu.

Zároveň oznámil, že podal trestné oznámenie za šírenie poplašnej správy na všetkých, ktorí posledné dni v súvislosti s výpoveďami sestier hovorili o ohrození bezpečnosti milióna pacientov.

Zástupkyne sestier na adresu ministra povedali, že sa v posledných dňoch stretli s takou aroganciou moci, ktorá ich len utvrdila, že sa rozhodli správne, keď podali výpovede. Na margo nahrádzania sestier z iných nemocníc vyslovili otázku, či tie majú pracovno-právny vzťah s nemocnicou, kam ich presúvajú a či boli preškolené.

„Každá z nemocníc na jednotke intenzívnej starostlivosti používa iné prístroje. Treba sa opýtať, či tieto sestry vôbec majú špecializáciu, aby poskytovali samostatne starostlivosť na týchto oddeleniach,“ povedala prezidentka komory sestier Iveta Lazorová a zároveň uviedla, že v prešovskej nemocnici z 39 nových zdravotných sestier nemá 37 platnú registráciu.

Poslanec Viliam Novotný (Šanca) podal návrh na zvolanie mimoriadneho rokovania parlamentného výboru pre zdravotníctvo. Na ňom by sa podľa neho mal schváliť poslanecký prieskum v prešovskej, žilinskej aj trnavskej nemocnici. Ten by mal zistiť, ako je zabezpečené poskytovanie zdravotnej starostlivosti po personálnej stránke, aký je rozsah obmedzenia starostlivosti a ako je pre pacientov zabezpečená a dostupná prípadná zdravotná starostlivosť u iných poskytovateľov.

Nepomohol Fico ani pokuty

Prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek I. Lazorová tvrdí, že o slovenské zdravotné sestry prejavili záujem v susednom Česku, ale aj v Rakúsku, Švajčiarsku, Nemecku a na Malte. Koľké tam odídu, nekonkretizovala.

Väčšina sestier však skončila na úradoch práce. Tie aktuálne evidujú 174 voľných pracovných miest pre zdravotné sestry a 60 pre zdravotných asistentov. Nakoniec tak sestry môžu od úradu dostať ponuku na prácu aj v tej istej nemocnici, z ktorej dobrovoľne odišli. Ak by ponuku odmietli, mohli by ich vyradiť z evidencie nezamestnaných.

Výpovede sestier si odbory poistili pokutou. Na základe dohody o solidarite tie, ktoré stiahnu výpovede, mali zaplatiť sankciu 3 300 eur. M. Kavecká tvrdila, že ide o štandardný nástroj odborárov v celej Európe, ktorý využili pri svojom štrajku aj lekári v roku 2011. Okresný súd Bratislava II. sa však minulý piatok vyjadril, že do právoplatného rozhodnutia súdu nesmie odborové združenie vymáhať od sestier, ktoré stiahli výpovede, žiadnu pokutu. Urobil tak na základe žaloby dvoch zdravotných sestier, ktoré podali a odvolali svoje výpovede.

Viac ako 600 sestier k stiahnutiu výpovedí nedonútilo ani piatkové stretnutie ich zástupkýň s premiérom Robertom Ficom. Ten si ich podľa M. Kaveckej vypočul, no ich požiadavkám nepovedal ani áno, ani nie. Sesterská komora už dlhšie kritizovala vládu, že nerieši ich situáciu. Napriek tomu chceli rokovať, a tak sa samé, bez ohlásenia vybrali na Úrad vlády.

„Pán premiér tvrdí, že sme zatlačené do kúta, preto sme sa mu natlačili na stretnutie. My hovoríme, že od pondelka budú do kúta zatlačení pacienti. Pán premiér na to odpovedal, že počkáme do pondelka," povedala v piatok TASR I. Lazorová.

Priemerná mzda 1 100 eur

Akciu hromadných výpovedí spustili zdravotné sestry minulý rok v novembri, keď Národná rada schválila spoločný zákon o odmeňovaní zdravotníkov. Prezident Andrej Kiska ho síce odmietol podpísať, no v januári tohto roka aj tak vstúpil do platnosti. Sestričky protestujú, lebo legislatíva nezohľadňuje ich požiadavky. Podarilo sa im síce dosiahnuť, aby platil pre sestry vo všetkých zdravotníckych zariadeniach, nielen súkromných, no ostatné požiadavky ministerstvo zdravotníctva neakceptovalo. Ide o zvýšenie koeficientov pre výpočet základnej zložky mzdy a jej pravidelné zvyšovanie každé tri roky praxe.

Zástupkyne sestier okrem toho tvrdia, že niektorým sestrám v štátnych nemocniciach na základe nového zákona platy poklesnú. Minister to označil za lož. „Pripomínam, že priemerná mzda sestier v tejto nemocnici aj ostatných štátnych nemocniciach je 1 100 eur a žiadnej sestre sa plat nezníži, dokonca v niektorých prípadoch pôjde hore,“ povedal.

Rezort okrem toho stále opakuje, že za posledné štyri roky sa práve zdravotným sestrám zvýšila mzda v priemere o 192,14 eur. Na vyššie mzdy na základe nového zákona pre všetkých zdravotníckych pracovníkov ide 55 miliónov eur. Podľa opozície toto zvyšovanie nie je kryté v rozpočte.

Môže sa tak opakovať situácia z roku 2012, keď po nástupe druhej vlády Roberta Fica ministerka Zuzana Zvolenská vyhlásila, že nemá peniaze na zvýšenie platov lekárov. Rast miezd im garantoval predchodca Z. Zvolenskej Ivan Uhliarik (KDH) po tom, ako tiež okúsil štrajky zdravotníkov. Koncom roka 2011 čelilo výpovediam vyše 2 400 lekárov zo šesťtisíc. Vláda musela vyhlásiť núdzový stav a požiadať o pomoc okolité krajiny. Nakoniec lekári 3. decembra podpísali s premiérkou Ivetou Radičovou (SDKÚ-DS) memorandum o zvýšení platov. Za novej vlády sa rozvrhlo do postupného, trojetapového rastu. Či sú vďaka tomu teraz lekári výkonnejší, je otázne.

Vyššie platy zabránia odlivu

Podľa Dušana Zachara z INEKO je to s vyššími platmi a následnou vyššou efektivitou zdravotníkov tak, ako s prudkým dofinancovaním vybraných sektorov - výsledky sa často dostavujú postupne.

„Ak lekárom zo dňa na deň podstatne zvýšime platy, nemôžeme očakávať, že sa kvalita ich práce okamžite zlepší adekvátne rastu platov. Časom však do zdravotníctva môžu prísť vďaka lepším platom kvalitnejší absolventi, respektíve sa môže znížiť odchod kvalitnejších lekárov do zahraničia, čo môže dlhodobo významne zlepšiť výsledky zdravotnej starostlivosti,“ hovorí.

Vo všeobecnosti analytici plošné zvyšovanie miezd ani zákonom stanovené minimálne mzdy neuznávajú. Odmeňovať by sa podľa nich malo na základe kvality vykonanej práce.