Nemeckí poslanci budú dnes hlasovať o rozšírení záchranného fondu, z ktorého sa bude vyplácať pomoc zadlženým štátom eurozóny, ako je napríklad Grécko. Nemecko ako najväčšia ekonomika menovej únie je najväčším prispievateľom do Európskeho fondu finančnej stability (EFSF). Súhlas s jeho zvýšením už vopred avizovali i hlavné opozičné strany, takže sa očakáva najmä to, koľko vládnych poslancov zmenu nepodporí. To by totiž mohlo mať vnútropolitickú dohru.
V uplynulých týždňoch sa proti posilneniu EFSF postavilo viac než 20 zákonodarcov konzervatívneho bloku CDU/CSU kancelárky Angely Merkelovej a koaličných liberálov z FDP. Vláda by tak k presadeniu potrebovala hlasy opozície, ktorá by v takom prípade A. Merkelovú vyzvala k demisii.
Kancelárke sa však časť "rebelov" podarilo získať na svoju stranu, a tak pri testovacom hlasovaní tento týždeň pre návrh nezdvihlo ruku už len 13 poslancov CDU/CSU a FDP počíta asi so štyrmi odpadlíkmi. To by dnes kancelárke malo stačiť k vlastnej väčšine. V piatok bude normu schvaľovať horná komora nemeckého parlamentu, Spolková rada.
Celkové finančné garancie v záchrannom fonde majú byť podľa júlovej dohody predstaviteľov eurozóny navýšené na 780 miliárd eur, aby mohol poskytovať pôžičky v pôvodne zamýšľanom objeme 440 miliárd eur. Zároveň má EFSF získať niektoré nové právomoci.
Podiel nemeckých garancií má vzrásť zo súčasných 123 miliárd eur na 211 miliárd. To sa však okrem niektorých poslancov nepáči ani väčšine nemeckej verejnosti, kde rastie neochota pomáhať štátom, ktoré sa do dlhových problémov dostali svojou neuváženou fiškálnou politikou.
Zo 17 členských štátov eurozóny rozšírenie záchranného fondu schválilo už desať.
Foto na titulke - TASR / AP
