Prvý pokus o zákaz najstaršej aktívnej krajne pravicovej strany v Nemecku stroskotal už v roku 2003. Spolková rada požiadala o zákaz NPD v decembri 2013. Tvrdila, že ide o protiústavné stranu, ktorá ohrozuje demokratické usporiadanie v krajine.

„NPD síce sleduje protiústavné ciele, v súčasnosti ale chýbajú konkrétne závažné dôvody, ktoré by nasvedčovali tomu, že jej konanie vedie k úspechu,“ uviedol v zdôvodnení rozhodnutia predseda ústavného súdu Andreas Vosskuhle.

Výsledok môže byť pre niekoho iritujúce, ale zákazom strany nedôjde k zákazu zmýšľania alebo presvedčenia, dodal šéf ústavného súdu a upozornil, že štát má k dispozícii aj iné nástroje - napríklad odobratie štátnych príspevkov. Ak NPD v budúcnosti opäť posilní, majú nemecké inštitúcie podľa sudcu možnosť navrhnúť zákaz strany znova.

#Germany's Constitutional Court ruling: NPD unconstitutional but can't be banned according to law. https://t.co/4Xu0Z2Y3u6

— Yannis Koutsomitis (@YanniKouts) January 17, 2017

Kritici od začiatku upozorňovali, že kritériá zákazu strany sú v Nemecku veľmi prísne. Na rozhodnutie nezakázať NPD prispelo to, že strana v posledných rokoch výrazne stratila svoj niekdajší vplyv. O svojej poslanca prišla postupne vo všetkých spolkových snemoch. Poslední spolkoví poslanci NPD opustili vlani v septembri snem Meklenburska-Predpomoranska. V posledných voľbách do spolkového snemu v roku 2013 získala strana len 1,3 percenta hlasov.

Ústavný súd odmietol NPD zakázať už v roku 2003. Vtedy sa ale žiadosťou vlády a Spolkového snemu vôbec nezaoberal, pretože vyšlo najavo, že úrady mali v politickej strane informátorov.

V súčasnosti má NPD, ktorá vznikla v roku 1964, jedného europoslanca a približne 340 zástupcov v obecných, mestských a spolkových zastupiteľstvách, predovšetkým vo východnej časti krajiny.

Baštou strany je Sasko, kde majú jej komunálni politici 80 mandátov. Po celom Nemecku mala strana vlani v novembri asi 5200 členov. Množstvo priaznivcov i straníkov sa ale v posledných rokoch priklonila k novej protiimigračnej a protiislamskej strane Alternatíva pre Nemecko (AFD), ktorá prebrala populárne témy NPD.

Naposledy nemecký ústavný súd zakázal Komunistickú stranu Nemecka (KPD) v roku 1956. Komunisti pritom boli v dejinách spolkovej republiky druhou zakázanou stranou. V roku 1952 sudcovia nariadili zrušiť Socialistickú ríšsku stranu (SRP), ktorá sa otvorene hlásila k odkazu nacistickej NSDAP.