Nemecký šéf záchranného fondu eurozóny vyzval na navýšenie kapacity „eurovalu“. To by pomohlo upokojiť finančné trhy, ktoré stále nie sú presvedčené, že sa dlhová kríza eurozóny už skončila, povedal dnes šéf dočasného Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) Klaus Regling. Nemecké médiá cez víkend priniesli aj ďalšie správy, že Berlín prestal navýšeniu „eurovalu“ brániť.
„Viac peňazí upokojí trhy. Faktom je, že či už odôvodnene alebo nie, veľké čísla vyložené vo výkladnej skrini prinášajú pokoj,“ povedal K. Regling týždenníku Focus.
K. Regling presviedčal nemeckú verejnosť, ktorá nie je ochotná prispievať na záchranu zadlžených krajín eura, že sa nemá čoho báť. „Doterajšie záchranné balíky nestáli nemeckých daňových poplatníkov ani cent. Domnienka, že tie peniaze sú preč a nikdy sa nevrátia, je mylná. Sú to pôžičky, ktoré sa musia splatiť,“ povedal šéf EFSF. Dodal, že Nemecko z dlhovej krízy vyťažilo, pretože jeho náklady na úvery v podobne výnosov jeho štátnych dlhopisov sa výrazne znížili.
Ďalší nemecký týždenník Der Spiegel napísal, že Nemecko je ochotné kývnuť na zvýšenie požičiavacej kapacity eurovalu dočasným spojením EFSF a Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM). Kancelárka Angela Merkelová už nechce ísť v tejto veci proti tlaku európskych partnerov a Medzinárodného menového fondu. Minister financií Wolfgang Schäuble tak na zasadaní ministrov financií eurozóny 30.-31. marca v Kodani návrh schváli, uviedol časopis po tom, čo podobné správy priniesla v uplynulom týždni nemecká tlač.
ESM začne fungovať od polovice roka a k dispozícii má mať celkovo 500 miliárd eur. Ďalší rok s ním má súbežne existovať aj dočasný fond (EFSF) s celkovými 440 miliardami eur. Ich súhrnná „palebná sila“, pomocou ktorých majú chrániť krajiny eurozóny pred šírením dlhovej krízy, je ale len 500 miliárd eur.
Krajiny eurozóny, USA a MMF tlačia na podstatné zvýšenie kapacity fondov, aby euroval mohol v prípade potreby pomôcť aj veľkým ekonomikám ako Španielsku a Taliansku. Nemecko ako najväčší prispievateľ však navýšenie fondov donedávna striktne odmietalo. Minulý týždeň sa objavili správy o možnej alternatíve v podobne zvýšenia ich kapacity na 700 miliárd eur, na čo by Berlín údajne mohol pristúpiť.
Klaus Regling
Ilustračné foto - SITA / AP