Priemyselné podniky čelia administratívnej záťaži v dôsledku plánovaných opatrení, ako sú záťažové testy a väčšia kontrola investícií v Číne, uvádza Asociácia nemeckých priemyselných a obchodných komôr (DIHK).
Vojna na Ukrajine, ktorá podľa nemeckých predstaviteľov odhalila, že ekonomika je príliš závislá od ruskej energie, podnietila opätovné preskúmanie vzťahov s Pekingom, ktoré sú medzi nemeckými podnikmi blízke, najmä vo výrobe.
Len štyri nemecké spoločnosti – automobilky Mercedes-Benz, BMW a Volkswagen a chemický gigant BASF – predstavovali tretinu všetkých európskych investícií v Číne v rokoch 2018 až 2021, uvádza štúdia výskumnej spoločnosti Rhodium Group.
V dokumente ministerstva zahraničných vecí, ktorý ešte musia schváliť ostatné ministerstvá, sa uvádza, že kľúčové priemyselné odvetvia, vrátane automobilového priemyslu a chemického priemyslu, sa musia vyhýbať riziku, že spoločnosti a krajinu budú príliš intenzívne investovať v Číne.
Mercedes-Benz odmietol komentovať konkrétne politiky v dokumente, ale uviedol, že spoločnosť považuje za podstatné pracovať na väčšej diverzifikácii jej dodávateľských reťazcov.
Spoločnosť BMW tiež odmietla komentovať podrobnosti dokumentu, ale uviedla, že skupina investovala v Európe a Amerike rovnako ako v Číne, a bude pokračovať v úsilí o otvorenie nových predajných trhov.
Volkswagen a BASF sa odmietli vyjadriť.
Farmaceutická spoločnosť Merck, ktorej investície v regióne zahŕňajú výrobný závod pre laboratórne vybavenie vo Wuxi, neďaleko obchodného centra Šanghaj, uviedla, že zariadenia v Číne budú slúžiť najmä zákazníkom v krajine.
„Potrebujeme konštruktívny dialóg s cieľom posilniť multinacionalizmus tvárou v tvár budovaniu medzinárodného bloku," uviedla skupina Merck KGaA, keď ju požiadali o vyjadrenie k plánom Nemecka.
