Energetická kríza sa v Nemecku prejavila naplno. Dominantný odborový zväz IG Metall, pôsobiaci v oblasti kovopriemyslu a elektroniky vyjednáva ohľadom zvýšenia miezd s asociáciou zamestnávateľov Gesamtmetall. Ide im o kompenzáciu za nekontrolovateľné zvyšovanie cien, pričom vyjednávanie sa považuje za najtvrdšie od roku 2008. Informovala o tom agentúra Bloomberg.
Zamestnávatelia tvrdia, že si nemôžu dovoliť zvyšovať mzdy práve vtedy, keď prichádza recesia. Výsledok bude slúžiť ako ukazovateľ toho, ako by sa mohli vyvíjať mzdy v najväčšej ekonomike eurozóny. Rokovania vo Frankfurte budú pozorne sledovať aj predstavitelia Európskej centrálnej banky, ktorí sa obávajú, že výrazne vyššie mzdy by mohli ohroziť vývoj inflácie, ktorá je už na historickom maxime.
Hrozia štrajky
Keďže sú obe strany v spore, existuje aj rastúce riziko rozsiahlych štrajkov. Predstavenstvo IG Metall sa budúci týždeň rozhodne, či bude napätie eskalovať. Hrozí aj prerušenie montážnych liniek vo firmách ako Airbus, Mercedes-Benz a Thyssenkrupp.
Čo teda požadujú nemecké odbory? IG Metall presadzuje zvýšenie platov svojich členov o osem percent. Agitujú aj ďalšie odbory: Ver.di, ktorá zastupuje pracovníkov v službách, chce 10,5 percentné zvýšenie pre 2,5 milióna zamestnancov vo verejnom sektore.
Zatiaľ čo takéto mzdové požiadavky sú najväčšie za mnoho rokov, nemecká miera inflácie bude podľa predpovedí v roku 2022 ešte vyššia. Priemyselní pracovníci zvyčajne potrebujú jazdiť do výrobných závodov mimo mesta, čo znamená, že sú viac vystavení zvýšeným nákladom na palivo.
Nie je prekvapením, že zamestnávatelia chcú platiť oveľa menej, ako požaduje IG Metall. Gesamtmetall chce vyplatiť pracovníkom jednorazovú platbu vo výške 3-tisíc eur a zároveň hľadá dohodu, že to nebudú musieť robiť znova počas neurčitého, ale dlhého obdobia, teda niekoľkých rokov.
Peniaze na mzdy sa minuli
Zamestnávateľská skupina tvrdí, že jej členovia čelia hrozbám v súvislosti s prudkým nárastom nákladov na energiu a materiál, ako aj prerušením dodávateľského reťazca kvôli ruskej vojne na Ukrajine. Argumentujú tiež, že mnohé spoločnosti minuli hotovostné rezervy, prostredníctvom ktorých sa snažili udržať zamestnancov na palube počas pandémie, čo znamená, že nie je k dispozícii dostatok peňazí na vyššiu mzdu.
„Súčasné návrhy od IG Metall by tento a budúci rok viedli k enormnej, nezvládnuteľnej záťaži pre mnohé naše spoločnosti,“ povedal hlavný vyjednávač asociácie zamestnávateľov Harald Marquardt.
Rozsiahla štrajková akcia by mohla prepuknúť pomerne rýchlo. IG Metall chce, aby zástupcovia zamestnávateľov upustili od ponuky jednorazových platieb a začali vyjednávať o trvalom zvýšení platov. Ak sa úradníci rozhodnú, že rokovania stagnujú, pravdepodobne 17. novembra oznámia začiatok štrajku. To by znamenalo veľkú eskaláciu, ktorá by mohla zatvoriť výrobné linky v niektorých z najväčších nemeckých spoločností.
Kedysi stačila polovica
Podľa ekonómov JPMorgan sa v minulosti odbory často uspokojili s približne polovicou svojho pôvodného dopytu. To bol tiež zhruba výsledok predchádzajúcich rokovaní v menšom oceliarskom sektore.
Nedávne obchody v sektore kovov a elektroniky však boli v dôsledku pandémie slabé, takže pracovníci môžu cítiť potrebu dobehnúť zameškané. Mnoho nemeckých spoločností má tiež nedostatok zamestnancov, čiastočne z demografických dôvodov, takže odborové zväzy majú teraz lepšiu pozíciu na vyjednávanie.
Centrálni bankári sa obávajú, že príliš štedré platové podmienky by mohli spustiť špirálu miezd a cien a udržať infláciu na vysokej úrovni dlhšie.
Prezidentka Christine Lagardeová na poslednom zasadnutí ECB označila „vyššie než očakávané zvýšenie miezd“ za kľúčový rizikový faktor pre inflačnú prognózu. Tempo zvyšovania miezd bude faktorom pri ich úsudku o tom, kedy prestať zvyšovať úrokové sadzby.
Kancelár Olaf Scholz medzitým pozval odborové zväzy a zástupcov podnikov na rozhovory v snahe udržať pod kontrolou infláciu. Jeho vláda zaviedla ako spôsob kompenzácie zamestnancov možnosť odviesť priame platby v hodnote až 3-tisíc eur bez dane.
Ďalšie dôležité správy
