Reformnými návrhmi sa budú v popoludní zaoberať ministri financií eurozóny, ktorí rozhodnú, či má zmysel o poskytnutí pomoci rokovať. Grécka vláda reformný plán zahrňujúci tvrdé úsporné opatrenia predstavila členom eurozóny už vo štvrtok.
V 300-člennom parlamente podporilo vládny plán 251 zákonodarcov, k získaniu súhlasu s reformami potrebovala vláda aj hlasy opozície. Niektorí členovia vládnej strany SYRIZA, vrátane dvoch ministrov, boli totiž proti, alebo sa hlasovania zdržali. To podľa agentúry AP vyvoláva pochybnosti ohľadom stability vlády.
Už pred hlasovaním vyzvalo niekoľko členov strany SYRIZA k návratu k drachme, pokiaľ nebude možná dohoda s medzinárodnými veriteľskými inštitúciami bez úsporných opatrení. V piatok večer v centre Atén protestovalo proti úsporným opatreniam približne 7-tisíc ľudí.
Zástupcovia Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu podľa zdrojov agentúry AFP hodnotia reformy kladne a považujú ich za základ pri rokovaniach o novom balíku pomoci v hodnote 74 miliárd eur.
Podľa zdrojov agentúry Reuters oboznámených so situáciou je v súčasnosti „stopercentne isté“, že ministri financií eurozóny sa dohodnú na zahájení rozhovorov o novom záchrannom programe pre Grécko.
Grécky premiér Alexis Tsipras po schválení reforiem parlamentom vyhlásil, že vláda získala mandát na dokončenie rokovaní s veriteľmi. Dodal, že prioritou je teraz dosiahnuť v rokovaniach pozitívny výsledok.
Atény výmenou za pomoc sľubujú udržanie a zvyšovanie primárneho rozpočtového prebytku, zvýšenie niektorých daní, zníženie výdajov napríklad na obranu, postupnú reformu penzií aj verejného sektoru, lepší výber daní a pokračovanie v privatizácii. Tieto reformy sú podobné predchádzajúcim návrhom veriteľov, ktoré Gréci minulý týždeň v referende odmietli.
Aktualizované 11. júla 2015 o 18:30
Grécko bude potrebovať ešte viac
Grécko bude do júla 2018 potrebovať novú finančnú pomoc v objeme približne 74 miliárd eur. Uviedla to Európska komisia v podkladoch pre sobotňajšie zasadnutie euroskupiny. Dokument, ktorý má agentúra ČTK k dispozícii, dodáva, že MMF odhaduje túto sumu o štyri miliardy eur vyššie.
Komisia vyčíslila, že na vyrovnanie gréckych záväzkov počas nasledujúcich troch rokov bude potrebných 81,7 miliardy eur. Z toho úhrady istiny a úroky sa rovnajú sume 53,7 miliardy eur, predpokladané úhrady nedoplatkov dosiahnu sedem miliárd eur, štát bude ako finančnú rezervu potrebovať 4,5 miliardy eur a grécke banky budú musieť dostať na rekapitalizáciu 25 miliárd eur.
Komisia na základe predpokladanej dohody s Aténami odhaduje, že šesť miliárd vláda získa vďaka primárnym rozpočtovým prebytkom a 2,5 miliardy eur z privatizácie štátneho majetku. Zo ziskov dlhopisov vydaných záchranným fondom eurozóny by okrem toho Grécko, pokiaľ to členské krajiny dovolia, mohlo dostať mimo záchranný program 7,7 miliardy eur.
Vzhľadom k termínom splátok dlhov bude podľa komisie nutné poskytnúť väčšiu časť pomoci v prvom období programu. Ďalší priebeh uvoľňovania peňazí bude závisieť hlavne od toho, ako bude Grécko plniť reformy, a od toho, ako rýchlo sa bude môcť krajina vrátiť na trhu dlhopisov, uviedla komisia.
Otrasená dôvera
Výsledok rokovaní ministrov financií členských štátov eurozóny o ďalšom postupe v gréckej dlhovej kríze je otvorený. Na základe správy veriteľských inštitúcií má teraz Euroskupina rozhodnúť, či s Gréckom vstúpi do rokovaní o novej finančnej pomoci. Ministri zasadajú v Bruseli od 15:00 SELČ.
Podľa medializovaných informácií veriteľské inštitúcie označili grécke návrhy za možný základ pre rokovania o novej finančnej pomoci z Európskeho programu pre stabilitu (ESM), takzvaného trvalého eurovalu.
Šéfka MMF Christine Lagardová uviedla, že od stretnutia v Bruseli očakáva výrazný pokrok a európsky komisár pre hospodárske záležitosti Pierre Moscovici označil nový grécky plán za "významné gesto".
Pred začiatkom schôdzky Euroskupiny však viacerí účastníci upozornili, že za kľúčovú otázku považujú obnovenie dôvery v schopnosť Atén plniť sľubované reformy. Pochybnosti zaznievajú najmä z Nemecka. Nie je tiež isté, či sa na krízovom stretnutí Euroskupiny bude hovoriť aj o prípadnej reštrukturalizácii dlhu Grécka.
"Budú to mimoriadne náročné rokovania... Problém je, že koncom roka sme boli v situácii, ktorá napriek všetkej skepse predchádzajúcich rokov vyzerala veľmi nádejne, v posledných mesiacoch a hodinách sa to ale všetko neuveriteľným spôsobom zničilo," uviedol nemecký minister Wolfgang Schäuble. "Čelíme výpadkom vo financovaní, ktoré prekonávajú všetko, čo sme museli riešiť v minulosti," dodal minister.
Schäubleho slovenský rezortný kolega Peter Kažimír upozornil, že za "veľmi problematickú" považuje analýzu dlhodobej udržateľnosti gréckeho dlhu. Naznačil tiež, že predložené návrhy nemusia postačovať na schválenie pomoci z trvalého eurovalu.
Podľa francúzskeho ministra Michela Sapina partneri v eurozóne musia mať istotu, že sľubované reformy grécka vláda aj v praxi uskutoční. Paríž sa nevyhýba ani diskusii o reštrukturalizácii gréckeho dlhu, riešením však nemá byť zníženie jeho nominálnej hodnoty, keďže to pre mnohé štáty eurozóny predstavuje "červenú čiaru", dodal M. Sapin.
Obnovenie dôvery v reformné úsilie Atén označil za kľúčové aj holandský šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem. Ako dodal, nie je isté, či sa ministri v sobotu dopracujú aj k diskusii o tom, ako uľahčiť Grécku splácanie dlhu.
Aktualizované 11. júla 2015 o 20:25
Berlín zvažuje dočasný odchod Grécka z eurozóny
Najnovší grécky plán reforiem nepostačuje ako základ pre rokovania o novej pôžičke z trvalého eurovalu. Do úvahy tak pre Grécko prichádzajú dva scenáre, vrátane časovo ohraničeného vystúpenia z eurozóny. Vyplýva to z dokumentu nemeckého ministerstva financií, o ktorom informoval v sobotu denník Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Grécke návrhy teraz posudzujú ministri financií členských štátov eurozóny. Tí majú na mimoriadnom stretnutí v Bruseli rozhodnúť, či s Gréckom vstúpia do rokovaní o novej finančnej pomoci.
"Návrhy neobsahujú dôležité reformy v oblastiach, ktoré sú kľúčové pre modernizáciu krajiny, hospodársky rast a udržateľný rozvoj v dlhodobom horizonte," cituje z dokumentu denník.
Podľa autorov dokumentu by malo Grécko čo najskôr predložiť vylepšený návrh a presadiť jeho schválenie v parlamente. Scenár počíta s vytvorením účelového fondu, do ktorého by Grécko vložilo aktíva v hodnote 50 miliárd eur.
Príjem z predaja fondu by následne Atény použili na splácanie dlhu. Alternatívny scenár predpokladá, že Grécko zostane členom Európskej únie, dočasne však opustí eurozónu a v prechodnom období aspoň piatich rokov bude reštrukturalizovať svoj dlh.
Ministerstvo financií v Berlíne medializované informácie nekomentovalo.
Nemecká agentúra DPA neskôr v sobotu večer uviedla, že podľa jej informácií bol nápad odsúhlasený nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou aj lídrom SPD Sigmarom Gabrielom. Existuje údajne taktiež písomná verzia návrhu, napísal na Twitter spravodajca nemeckej televíznej stanice ZDF Stefan Leifert.
Aktualizované 11. júla 2015 o 22:15
Tieto reformy nestačia, tvrdí eurozóna
Ministri financií eurozóny povedali svojmu gréckemu partnerovi, že ak Atény chcú otvoriť rokovania o núdzovej pomoci, musia v porovnaní s úvodným návrhom urobiť rozsiahlejšie reformy. Povedali to počas sobotňajších rokovaní zdroje z eurozóny.
Podľa dvoch zdrojov sa ministri zhodujú na tom, že ľavicová vláda v Aténach musí prijať ďalšie kroky, aby ich presvedčila, že splatí akékoľvek nové dlhy.
Kapitálové kontroly uvalené na grécke banky zostanú v platnosti prinajmenšom ďalšie dva mesiace. Povedal to v sobotu grécky minister hospodárstva George Stathakis. Minister pre grécku televíznu stanicu Mega TV povedal, že banky by sa opätovne mohli otvoriť už na budúci týždeň, ak sa počas tohto víkendu dosiahne dohoda s veriteľmi. Ostatné obmedzenia na výbery a vývoz financií zostanú v platnosti. "To zostane v platnosti dva mesiace alebo niekoľko mesiacov," konštatoval.
G. Stathakis zároveň v sobotu povedal, že poslanci ľavicovej strany Syriza vrátane ministrov, ktorí nesúhlasia s vládnou politikou v súvislosti s reformami výmenou za núdzovú pomoc, by mali odstúpiť. Desať poslancov strany Syriza sa buď zdržalo hlasovania, alebo odmietli plán reforiem. Jedným z tých, ktorí nehlasovali za reformné opatrenia, je minister energetiky za stranu Syriza Panagiotis Lafazanis.
