Daň mala zabezpečiť zníženie emisií oxidu uhličitého (CO2), protestoval však proti nej nemecký priemysel aj odborové zväzy, ktoré sa obávali zániku pracovných miest.
Ministerstvo hospodárstva v apríli navrhlo zdaniť uhoľné elektrárne staršie ako 20 rokov. Tie mali podľa pôvodného plánu odvádzať štátu 18 až 20 eur za každú tonu CO2 vzniknutú pri výrobe elektriny. Nemecko chcelo týmto krokom zabezpečiť, že splní svoj národný cieľ znížiť do roku 2020 emisie CO2 o 40 percent oproti roku 1990.
Po protestoch odborov i priemyslu ale ministerstvo teraz svoj plán odvolalo. Namiesto zdanenia by sa mali previesť uhoľné elektrárne s celkovým výkonom 2,7 gigawattov do takzvaného kapacitného trhu. Elektrárne by zostávali v pohotovosti pre prípadné pokrytie výkyvov výroby obnoviteľných zdrojov, takže by pracovné miesta zostali zachované. Na financovaní prevádzky elektrární by sa podieľal štát, aby nahradil chýbajúce príjmy z predaja elektriny.
Ministerstvo chce tiež podporovať kombinovanú výrobu elektriny a tepla, ktorá by mohla prispieť k zníženiu emisií CO2. V nasledujúcich štyroch rokoch by podľa Gabrielovho plánu malo Nemecko na tieto účely vydať 500 miliónov eur.
Nemecko chce do budúcnosti svoju energetiku založiť na obnoviteľných zdrojoch, v roku 2035 by mali pokrývať 55 až 60 percent celkovej spotreby elektriny. Už skôr krajina rozhodla, že sa do roku 2022 úplne vzdá jadrovej energetiky, postupne by sa mala obmedziť tiež výroba elektriny z uhlia.
