Nemecko v pondelok vyslalo prvýkrát po dvadsiatich rokoch svoju vojnovú loď do indicko-tichomorského regiónu. Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej môže tento krok narušiť krehké vzťahy medzi Berlínom a Pekingom.

Fregata Bayern vyplávala z prístavu v meste Wilhelmshaven s vyše 200 mužmi na palube. Cieľom šesťmesačnej misie je posilniť nemeckú prítomnosť v regióne. Plavidlo prepláva aj vodami Juhočínskeho mora, ktoré je zdrojom napätia medzi Čínou a jej susedmi.

Jasný odkaz

„Odkaz je jasný. Stojíme si za svojimi hodnotami a záujmami spoločne s našimi partnermi a spojencami,“ vyhlásila nemecká ministerka obrany Annegret Krampová-Karrenbauerová.

„Pre našich partnerov v indicko-tichomorskom regióne je realitou, že námorné trasy už nie sú otvorené a bezpečné a že územné nároky sa uplatňujú silou,“ vyhlásila ministerka s tým, že misia nie je namierená voči žiadnej konkrétnej krajine. Nemecko podľa nej ponúklo Číne, že fregata môže zakotviť aj v jednom z čínskych prístavov v rámci „zachovania dialógu“.

 „V Indo-Pacifiku sa bude rozhodovať o podobe medzinárodného poriadku budúcnosti. Chceme pomôcť pri jeho formovaní a prevziať zodpovednosť za poriadok založený na medzinárodných pravidlách,“ vyhlásil ešte v nedeľu nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas.

Nároky Pekingu

Akcie Pekingu v Juhočínskom mori dlhodobo vyvolávajú napätie medzi západnými spojencami. Americký minister obrany Lloyd Austin minulý týždeň zdôraznil, že čínske územné nároky „nemajú základ v medzinárodnom práve“.

EBE 33 Peking - Na snímke čínsky prezident Si Ťin-pching reční na zhromaždení vo Veľkej sieni ľudu pri príležitosti 70. výročia vyslania čínskych vojakov na Kórejský polostrov, aby vo vojne v rokoch 1950-53 pomohli Severnej Kórei bojovať proti silám OSN vedeným Spojenými štátmi a proti juhokórejskej armáde v Pekingu 23. októbra 2020. Si Ťin-pching vyhlásil, že Čína nikdy nedovolí, aby boli jej záujmy v oblasti suverenity, bezpečnosti a rozvoja podkopávané, a že s čínskym ľudom sa nikto nebude za
Neprehliadnite

Čína buduje rozsiahlu sieť raketových síl, informuje CNN

Čína si nárokuje takmer celé Juhočínske more, ktoré je strategickou vodnou trasou a podľa predpokladov sa tam nachádzajú zásoby nerastných a energetických surovín. Ďalšie krajiny vrátane Bruneja, Filipín, Malajzie, Taiwanu a Vietnamu takisto tvrdia, že im časť tohto teritória patrí.

„Pre Nemecko je (námorná) misia veľkým krokom. Krajina zvyšuje svoju prítomnosť v regióne a podporuje svoje indicko-tichomorské záujmy,“ povedala pre nemecký magazín Focus bezpečnostná expertka Helena Legardová z berlínskeho inštitútu Merics. Podľa nej je vyslanie lode krokom, ktorý sa „Číne v žiadnom prípade nepáči“.

Podľa AFP bolo Nemecko v ostatných rokoch zdržanlivé voči vojenskej úlohe na medzinárodnej scéne a často naliehalo na menej konfrontačný tón voči Pekingu. Tento tón sa ale podľa AFP mení. Nemecká vláda minulý rok vydala nové usmernenia, podľa ktorých je cieľom posilniť vzťahy Berlína s krajinami juhovýchodnej Ázie.

Angela Merkelová, Si Ťin-pching
Neprehliadnite

Nemecku sa skončili geopolitické prázdniny. Musí sa rozhodnúť, k čomu a ku komu sa prikloní