Nemecký minister vnútra Thomas de Maizière v utorok v televízii ZDF povedal, že podporuje tento návrh, s ktorým podľa neho prišiel predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

Medzi štátmi, ktoré nesúhlasia s rozdeľovaním utečencov v EÚ, patria Česko aj Slovensko.

„Situácia pri rokovaní vyzerá tak, že krajinám, ktoré odmietajú mechanizmus rozdelenia utečencov, sa nič nestane,“ povedal T. de Maiziére. „Myslím, že by sme preto mali hovoriť o nátlakových prostriedkoch. Často to sú štáty, ktoré dostávajú veľa prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. A predseda Juncker navrhol, čo považujem za správne, aby sme hovorili o tom, že tieto krajiny dostanú z fondov menej prostriedkov,“ dodal.

Doplnené o 15:50 - Predseda Vlády SR Robert Fico s tým nesúhlasí, tvrdí, že eurofondy sú určené na stieranie regionálnych rozdielov a žiadna krajina EÚ nemôže byť takto potrestaná za to, že má na riešenie nejakého problému iný názor.

„Ak si niekto myslí, že takéto bububu na nás zapôsobí, je na veľkom omyle,“ vyhlásil. Skonštatoval, že takýto postup nemá ani oporu v európskej legislatíve. „To, že veľké štáty narazili na názorový odpor, neznamená, že nás niekto bude vydierať alebo sa nám budú vyhrážať,“ povedal R. Fico. Tieto vyjadrenia podľa Fica môžu viesť k obrovskej kríze v rámci EÚ. Zároveň však dodal, že takýto návrh oficiálne nie je na stole. Ak by bol, „budeme sa brániť“.

Ministri vnútra krajín Európskej únie sa v pondelok nezhodli v otázke rozdeľovania žiadateľov o azyl medzi jednotlivými únijnými štátmi podľa kvót. Novinárom to po niekoľkohodinovej diskusii povedal slovenský minister vnútra Robert Kaliňák. Jean Asselborn, minister zahraničia a pre migráciu predsedníckeho Luxemburska, na záverečnej tlačovej konferencii len uviedol, že plán prerozdelenia 120-tisíc osôb v pondelok podporila veľká väčšina členských krajín. Ich snahu vzápätí vo vyhlásení ocenila Európska komisia, ktorá redistribúciu žiadateľov o azyl minulý týždeň navrhla.

„Závery (ministerskej) rady v tomto zmysle neboli prijaté,“ povedal R. Kaliňák. Odmietol tak len niekoľko hodín staré slová svojich kolegov z Nemecka a Francúzska Thomasa de Maizièrea a Bernarda Cazeneuvea, že bola nájdená rámcová či predbežná dohoda. „Ku konsenzu nedošlo, bolo viac krajín, ktoré nesúhlasili. Neboli sme to len my alebo Česká republika, ale aj ďalšie,“ povedal novinárom R. Kaliňák.

Okrem višegrádskej skupiny (Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko) mali podľa neho námietky tiež Rumunsko, Lotyšsko, Británia a ďalšie štáty boli nespokojné s niektorými časťami textu. „Výhrad bolo veľa a nielen ku kvótam,“ podotkol slovenský minister. Luxemburské predsedníctvo sa snažilo výhrady už vopred obrúsiť, keď návrh záverov vôbec neobsahoval zmienku o tom, že by rozdeľovanie žiadateľov o azyl bolo povinné. Naopak v nich stálo, že konkrétne detaily budú ešte len dohodnuté s ohľadom na konkrétne podmienky členských krajín. Napriek tomu to k zmene postoja stredoeurópskych a východoeurópskych zástupcov nestačilo.

Atmosféru rokovaní R. Kaliňák opísal ako „dusnú“ a s veľkým tlakom. K väčším stretom podľa neho nedošlo, pre niektorých vraj však bolo ťažké počúvať „iné názory“.

Podľa J. Asselborna budú rokovania pokračovať s tým, že konečné rozhodnutie by malo padnúť na ďalšie ministerskej schôdzke 8. októbra.

Slovenský minister Kaliňák je rovnako ako jeho český kolega Milan Chovanec presvedčený, že o otázke kvót by ako o politickej téme mal rozhodovať summit EÚ.

„Keď aj ostatní ministri vnútra hovoria, že táto téma je o Európskej únii, musia o nej hovoriť lídri európskych krajín. To je podľa mňa rozhodujúce,“ myslí si R. Kaliňák. Snaha „obísť summit“ je podľa neho prejavom „strachu z pravdy“ zo strany niektorých členských štátov.

Na summite majú prezidenti či premiéri možnosť návrh vetovať. Ministri rozhodujú v prípade hlasovania takzvanou kvalifikovanou väčšinou, je teda možné nesúhlasiacich prehlasovať.

Schôdzku premiérov a prezidentov európskej dvadsaťosmičky môže zvolať predseda týchto rokovaní Donald Tusk. Ten dal už pred pondelkovou ministerskou radou najavo, že tak urobí, keď teraz nebude pre návrhy Európskej komisie jasná podpora.

Pondelkové stretnutie ministrov vnútra bola napäto očakávané v čase gradujúceho napätia okolo migračnej krízy a nedeľného prekvapivého nemeckého rozhodnutia začať kontroly na hraniciach s Rakúskom. V reakcii napríklad Česko aj Slovensko posilnili svoju vlastnú ochranu hraníc.

Podľa R. Kaliňáka je komisiou navrhnutých 120-tisíc Sýrčanov, Iračanov a Eritrejčanov, ktorí by mali byť prerozdelení z Talianska, Grécka a Maďarska, len „vymyslené číslo“, ktoré sa môže kedykoľvek zmeniť. „Pracujeme s tým ako so 120-tisíc tonami ryže. To sú ľudia, konkrétne osudy,“ poznamenal slovenský minister.

Višegrádske krajiny majú výhrady predovšetkým proti ďalšiemu plánu Európskej komisie, ktorý by z prerozdeľovania žiadateľov o azyl medzi menej zasiahnuté krajiny v budúcnosti urobil automaticky spúšťaný mechanizmus.

J. Asselborn pripomenul, že v pondelok popoludní ministri potvrdili už skôr dohovorené presídlenie 40-tisíc žiadateľov o azyl, ktorí sú teraz v Taliansku a v Grécku. „Presídlenie týchto utečencov sa teraz bude môcť začať veľmi rýchlo,“ povedal J. Asselborn. Dvojročný program, v ktorom členské štáty EÚ zatiaľ dobrovoľne súhlasili prevziať len niečo nad 32-tisíc osôb, označil za významný politický signál.

V Taliansku a v Grécku budú zriadené takzvané „hotspoty“, teda strediská, v ktorých majú byť identifikovaní uchádzači o azyl a tí, ktorí prišli z ekonomických dôvodov. Zrýchliť rozhodovanie o azyle má tiež celoeurópsky zoznam bezpečných krajín, na ktorom oproti pôvodnému návrhu Európskej komisie bude zrejme chýbať Turecko kvôli situácii okolo kurdskej menšiny.

„Výzvy, ktorým čelí Grécko, sú európskymi výzvami,“ povedal J. Asselborn s tým, že Atény dostanú na zvládanie utečeneckej krízy ďalšiu pomoc. Rovnako pomoc poputuje na západný Balkán. „Situácia je urgentná a dramatická, spoločný problém potrebuje spoločnú odpoveď,“ dodal luxemburský politik s tým, že oveľa aktívnejšiu úlohu by tiež mal hrať Frontex, teda európska agentúra pre správu vonkajších hraníc. Ochrana vonkajších hraníc by sa mala posilniť a zlepšiť. Podľa J. Asselborna EÚ tiež zvýši pomoc Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).

Podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans po rokovaní pripomenul slová svojho šéfa Jeana-Claudea Junckera, ktorý v prejave pred europarlamentom hovoril o tom, že EÚ je v problémoch, z ktorých sa nutne potrebuje dostať. Podľa F. Timmermansa je základom riešenia princíp solidarity a zodpovednosti. „Zatvoriť hranice a nechať všetkých vonku je nerealistické a populistické, otvoriť hranice a pustiť všetkých dovnútra je rovnako nerealistické,“ myslí si Holanďan. „Mali by sme sa poponáhľať, situácia je zúfalá, blíži sa zima,“ dodal F. Timmermans.