Nemecko prevzalo od Británie na jeden rok rotujúce predsedníctvo v skupine siedmich najvyspelejších krajín sveta (G7).
„Naše predsedníctvo využijeme na to, aby sa tento kruh štátov G7 stal priekopníkom. Priekopníkom pre klimaticky neutrálne hospodárstvo a spravodlivý svet," vyhlásil v novoročnom prejave nemecký kancelár Olaf Scholz.
„Medzinárodná spolupráca je dôležitá. Vo svete s takmer desiatimi miliardami obyvateľov bude náš hlas počuť len vtedy, ak budeme vystupovať v chóre s mnohými ďalšími," uviedol Scholz.
História najvyspelejších krajín
Do skupiny západných priemyselných mocností G7 patria okrem Nemecka a Británie i Francúzsko, Japonsko, Kanada, Spojené štáty a Taliansko. V roku 1975 ju najprv ako G6 založili vtedajší nemecký kancelár Helmut Schmidt a francúzsky prezident Valéry Giscard d'Estaing; neskôr sa k zoskupeniu pridala i Kanada. V roku 1998 sa členom stalo i Rusko, avšak v roku 2014 ho vylúčili pre anektovanie ukrajinského polostrova Krym.
Klub západných hodnôt
DPA konštatuje, že G7 sa snaží profilovať ako skupina štátov, ktorá oproti krajinám, akými sú Čína či Rusko obhajuje v systémovej konkurencii západné hodnoty. Británia v roku 2021 preto na summit G7 pozvala napríklad aj Indiu, Južnú Kóreu, Juhoafrickú republiku (JAR) či Austráliu.
Krajiny G7 varovali Rusko pred vážnymi následkami, ak zaútočí na Ukrajinu
Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v rozhovore pre DPA avizovala, že na oboch plánovaných stretnutiach šéfov diplomacií chcú mať krajiny, ktoré sú „popri spoločných hodnotách ako sloboda a právny štát za hospodársky rozvoj". DPA približuje, že v jednom prípade by mohlo ísť o africké štáty a v druhom o krajiny tichomorskej oblasti.
Konkrétny program nemeckého predsedníctva G7 má byť predstavený neskôr. Vrcholom má byť summit na zámku Elmau v bavorských Alpách, ktorý sa uskutoční 26.-28. júna 2022 a bude ho hostiť kancelár Scholz.
