Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas kritizoval premenu byzantského chrámu Hagia Sofia v Istanbule z múzea na mešitu, informovala v piatok agentúra DPA. Heiko Maas nemeckým médiám povedal, že tento krok nemá „žiadny prínos pre medzinárodné porozumenie".

„Je to rozhodnutie, ktoré nedokážeme pochopiť," povedal H. Maas a dodal, že táto jedinečná pamiatka je svetovým kultúrnym dedičstvom, ktorého význam siahal ďaleko za hranice Turecka. Rozhodnutie urobiť z Hagie Sofie opäť mešitu podľa H. Maasa takisto nepomôže ani dialógu medzi EÚ a Tureckom. Šéf nemeckej diplomacie poukázal na to, že Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) prehodnotí zotrvanie Hagie Sofie na zozname Svetového dedičstva UNESCO. "Dúfam, že veci sa v najbližšej budúcnosti vyvinú tak, že jej štatút nebude ohrozený," povedal.

Na snímke predseda vlády SR Igor Matovič (OĽaNO) na mimoriadnej schôdzi parlamentu k jeho odvolávaniu 23. júla 2020 v Bratislave. FOTO TASR - Martin Baumann
Neprehliadnite

5 top udalostí dňa: Parlamentná show s Matovičom v hlavnej úlohe a Košice hlavným mestom IT

Hagiu Sofiu pôvodne postavili ako katedrálu v rokoch 532 _-537 počas existencie Byzantskej ríše na príkaz cisára Justiniána. Po rozpade Byzantskej ríše v roku 1453 a po dobytí mesta Osmanskou ríšou sa kresťanská katedrála stala mešitou, ale v roku 1934 ju na základe dekrétu zakladateľa moderného Turecka Mustafu Kemala Atatürka vyhlásili za múzeum. To bolo prístupné pre všetkých návštevníkov bez ohľadu na ich vierovyznanie. V roku 1985 ju zapísali na zoznam Svetového dedičstva UNESCO.

Turecký najvyšší správny súd zrušil 10. júla 2020 vládny dekrét, na základe ktorého sa Hagia Sofia stala v roku 1934 múzeom. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan zmenu štatútu pamiatky na mešitu odobril. Ešte vlani vyhlásil, že premeniť Hagiu Sofiu na múzeum bolo "veľmi veľkou chybou". V piatok 24. júla sa v Hagii Sofii zišli tisíce veriacich na prvých moslimským modlitbách po 86 rokoch. Pridal sa k nim i prezident Erdogan.