Pred takmer dvadsiatimi piatimi rokmi The Economist označil Nemecko za „chorého muža“ eurozóny. Kombinácia opätovného zjednotenia, sklerotického trhu práce a spomaľujúceho sa dopytu po exporte, to všetko sužovalo hospodárstvo, čím sa nezamestnanosť zvýšila na dvojciferné čísla. Potom séria reforiem na začiatku 21. storočia bola predzvesťou zlatého veku. Nielenže vlaky jazdili načas, ale krajina so svojím svetovým inžinierstvom vynikala aj ako exportná veľmoc. Kým však Nemecko prosperovalo, svet sa neustále menil. V dôsledku toho opäť začalo zaostávať.
Najväčšiu európsku ekonomiku už nemožno považovať za lídra rastu. Práve zažíva tretí štvrťrok poklesu alebo stagnácie a môže sa stať, že bude jedinou veľkou ekonomikou, ktorá sa v roku 2023 scvrkne. Problémy nespočívajú len tu a teraz. Podľa MMF bude Nemecko v nasledujúcich piatich rokoch rásť pomalšie ako USA, Veľká Británia, Francúzsko a Španielsko.
Iste, veci nie sú také alarmujúce ako v roku 1999. Nezamestnanosť sa dnes pohybuje okolo troch percent; ekonomika je bohatšia a otvorenejšia. Nemci sa však čoraz viac sťažujú, že ich krajina nefunguje tak, ako by mala. Štyria z piatich hovoria v prieskumoch, že Nemecko nie je férové miesto na život. Vlaky teraz jazdia tak občasne, že Švajčiarsko ich vylúčilo zo svojej siete a považuje ich za meškajúce. Ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková toto leto druhýkrát uviazla v zahraničí v dôsledku poruchy jej starnúceho oficiálneho lietadla, prerušila cestu do Austrálie.
Problémov je niekoľko
Prevýšenie Nemecka v starých odvetviach celé roky zakrývalo nedostatok investícií do nových. Samoľúbosť a posadnutosť fiškálnou obozretnosťou viedli k príliš nízkym hladinám verejných investícií, a to nielen v Deutsche Bahn a Bundeswehr. Celkovo sú investície krajiny do informačných technológií ako podiel na HDP menej ako polovičné ako v USA a Francúzsku. Do cesty sa stavia aj byrokratický konzervativizmus. Získanie povolenia na podnikanie trvá 120 dní, čo je dvojnásobok priemeru OECD. K tomu sa pridáva zhoršujúca sa geopolitika, ťažkosti s elimináciou emisií uhlíka a útrapy starnúcej populácie.
Ďalší problém pochádza z oblasti energetiky. Nemecký priemyselný sektor využíva takmer dvakrát toľko energie ako druhý najväčší v Európe a jeho spotrebitelia majú oveľa väčšiu uhlíkovú stopu ako vo Francúzsku alebo Taliansku. Lacný ruský plyn už nie je možný, no krajina sa aj tak snaží odvracať od jadrovej energie. Nedostatok investícií do rozvodných sietí brzdia prechod na lacnú obnoviteľnú energiu, čo robí výrobcov menej konkurencieschopnými.
Je potrebné urobiť viac
Môže byť pokušením zostať pri starých spôsoboch riešenia vecí. Tak však nie je možné vrátiť rozkvet Nemecka. Čína sa bude aj naďalej rozvíjať a konkurovať. Politici musia hľadieť dopredu a podporovať nové firmy, infraštruktúru a talenty. Digitalizovaná byrokracia by urobila zázraky pre menšie firmy, ktoré nemajú kapacitu na vypĺňanie hromady papierov. Ďalšia reforma získavania povolení by pomohla zabezpečiť, aby sa infraštruktúra vybudovala rýchlo a v súlade s rozpočtom. Dôležité sú aj peniaze. Hoci Nemecko nemôže míňať tak voľne, ako mohlo v roku 2010, keď boli nízke úrokové sadzby, vzdať sa investícií a tým obmedziť nadmerné výdavky, je falošnou ekonomikou, píše The Economist.
Rovnako dôležité bude prilákanie nových talentov. Nemecko liberalizovalo svoje imigračné pravidlá, ale vízový proces je stále podobný vrcholu ľadovca. Prilákanie kvalifikovanejších prisťahovalcov by dokonca mohlo vychovať domáce talenty, ak by to pomohlo riešiť chronický nedostatok učiteľov.
Nič z toho nebude v Nemecku jednoduché. Pred dvoma desaťročiami síce uskutočnilo pozoruhodnú transformáciu s mimoriadnym účinkom. Zopakovať to isté však už nestačí.
Ďalšie dôležité správy
