Tesne predtým, ako začali na ukrajinské mestá dopadať ruské bomby a rakety, išlo o jedno z najprestížnejších podujatí v nemeckom korporátnom kalendári – čaj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, píše POLITICO.
Každoročné stretnutie
Každoročné stretnutie sa konalo buď v prezidentovej rezidencii v Soči, alebo v Kremli a ponúkalo kapitánom nemeckého priemyslu ojedinelú príležitosť prehodiť pár slov s ruským lídrom, vypočuť si jeho názory na dianie vo svete a navyše sa s jedným z najmocnejších ľudí planéty porozprávať o svojich podnikateľských plánoch.
Rusi sa pripravovali na vojnu
Tohtoročné stretnutie, ktoré sa prostredníctvom telemostu malo konať začiatkom februára, však bolo zrušené, pretože Rusko sa pripravovalo na svoj vpád na Ukrajinu. To, že riaditelia najväčších nemeckých spoločností ako Volkswagen či Metro boli vôbec ochotní stretnúť sa s Putinom, len poukazuje na realitu komplikovaných obchodných vzťahov Nemecka s Ruskom. A v hre je oveľa viac ako iba zemný plyn.
Berlín brzdí
V čase, keď sa Berlín opäť raz pokúša brzdiť úsilie niektorých svojich spojencov o uvalenie embarga na dovoz ruského plynu a ropy, svet sa začína čoraz intenzívnejšie zaujímať o previazanosť nemeckého biznisu a ruskej politiky, ktorá trvá už celé desaťročia. Konkrétne o úlohu, ktorú nemecká podnikateľská sféra zohrala v brzdení snáh Západu čeliť ruskej agresii na Ukrajine.
Nemecká obchodná výmena s Ruskom sa totiž ani zďaleka netýka len plynu a ropy. Ide o pestrú paletu obchodných artiklov, na ktorej majú svoje miesto mercedesy, ako aj ovsené vločky. Vlani si obe krajiny vymenili tovar v hodnote 60 miliárd eur, čím sa Rusko stalo najväčším obchodným partnerom z krajín bývalého sovietskeho bloku mimo EÚ. Ide o pozoruhodnú obchodnú bilanciu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že ide o krajinu, na ktorú Západ uvalil sankcie už v roku 2014, keď Rusko anektovalo ukrajinský Krym.
Známe problémy
„Vždy ste robili všetko, čo bolo vo vašich silách, aby ste podporili rusko-nemecký obchod a ekonomické vzťahy,“ povedal Putin svojim nemeckým hosťom počas stretnutia v Kremli v roku 2016, pričom nezabudol podotknúť, že Nemci sa snažili aj napriek „známym problémom“.
Podporovali Asada
Približne dva mesiace pred týmto stretnutím svetové spoločenstvo obvinilo ruské ozbrojené sily, že si pri svojich leteckých útokoch zámerne vyberajú civilné ciele. Rusko zasiahlo do bojov v rámci sýrskej občianskej vojny, aby podporilo brutálny režim svojho spojenca Bašára Asada. Došlo k tomu dva roky po tom, čo Moskva anektovala Krymský polostrov a rozpútala separatistickú vojnu na východe Ukrajiny.
Do apríla 2016, keď sa Putin stretol s elitou nemeckého priemyslu, sa „známe problémy“ nahromadili rovnako ako mŕtve telá vo východoukrajinskom Donbase.
Obchodovali aj cez mŕtvoly
Odhodlanie Nemecka obchodovať s Ruskom aj cez mŕtvoly je dielom málo známej, zato vplyvnej organizácie známej ako Ost-Ausschuss (OA), čo v doslovnom preklade znamená „východný výbor“. Organizácia je však niečím ako združenie pre zahraničný obchod.
Výbor má sídlo nad malou pekárňou a supermarketom v centre Berlína a od začiatku 50. rokov, keď ho na pokyn vtedajšieho ministra hospodárstva Ludwiga Erharda založili, slúžila ako lobistický nástroj nemeckého podnikateľského úsilia vo východnej Európe.
Aj v čase, keď sa Nemecko usilovalo vyhrabať z ruín druhej svetovej vojny, neunikli jeho lídrom obchodné príležitosti, ktoré sa ponúkali v čerstvo vytvorenom východnom bloku, ako aj za jeho hranicami. Východný výbor zabezpečil v 50. pre Nemecko obchodné dohody s Rumunskom a Čínou a v 70. rokoch zohral kľúčovú úlohu v rokovaniach so Sovietskym zväzom o dodávkach plynu.
Ťah na východ
Po páde Berlínskeho múra sa „ťah na východ“ stal mottom nemeckého priemyslu, ktorý sa obzeral po nových trhoch a lacnej pracovnej sile. Obchod Nemecka s krajinami bývalého východného bloku začal prekvitať. Z krajín ako Poľsko a Česko si Nemecko urobilo výrobne a pilier svojej prosperity.
A potom tu ešte bolo Rusko so svojimi približne 144 miliónmi obyvateľov a rozlohou štyrikrát väčšou ako EÚ, nehovoriac o jeho nerastnom bohatstve. Nečudo, že sa stalo svätým grálom nemeckých podnikateľských kruhov a v poslednom čase aj kalichom plným horkosti.
Nemeckí lídri už niekoľko desaťročí označujú dobré vzťahy svojej krajiny s Ruskom za jej historickú povinnosť. Prepadnutie Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom si totiž v časoch druhej svetovej vojny vyžiadalo približne 25 miliónov životov sovietskych občanov, čo sa často uvádza ako príčina úsilia Nemecka o prehlbovanie dobrých nielen obchodných vzťahov s Ruskom.
V Rusku momentálne pôsobí viac ako 3 600 nemeckých spoločností – od výrobcu produktov pre domácnosť Henkel, až po známe automobilky, ako sú BMW či Mercedes, pričom podľa nemeckej centrálnej banky (Bundesbank) má nemecký investičný kapitál v Rusku hodnotu zhruba 25 miliárd eur.
Nemcom sa v Rusku darí
Napriek západným sankciám uvalených na Rusko sa viacerým nemeckým spoločnostiam nedarilo najhoršie. Len BMW predalo vlani v Rusku o desať percent áut viac ako v predchádzajúcom roku. Ak by Putin v roku 2014 odolal pokušeniu napadnúť Ukrajinu, nemecké investície v Rusku by boli výrazne vyššie.
V niektorých oblastiach sa Nemecko totiž nechalo vyšachovať z ruského trhu hráčmi, ako je Čína, ktorí si s porušovaním západných sankcií problémy nerobia.
Po tom, čo nemecká obchodná bilancia s Ruskom dosiahla v roku 2012 rekordných 81 miliárd eur, v roku 2016 klesla v dôsledku sankcií na 48 miliárd.
Bili na poplach
Nečudo, že po takomto prepade začali viacerí nemeckí manažéri biť na poplach a usilovali sa nepriaznivý vývoj obchodných vzťahov s Ruskom zvrátiť. Nielen že privierali oči nad tým, čoho je Putin schopný, ale stali sa aj jeho najrozhodnejšími obrancami.
V roku 2016, teda v čase, keď ruské nálety menili niektoré sýrske mestá na hromadu sutín, vyslovil sa vtedajší predseda Východného výboru Wolfgang Büchele za zrušenie sankcií uvalených na Moskvu. „Musíme pomôcť Rusku dostať sa z izolácie,“ povedal Büchele, ktorý bol v tom čase aj šéfom nadnárodnej spoločnosti Linde.
Okrem Berlína je významnou základňou Východného výboru aj Mníchov, kde táto organizácia využívala rozsiahlu sieť svojich spolupracovníkov v nemeckých obchodných kruhoch na presadzovanie ruskej agendy na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC), každoročného miesta stretnutia amerických a európskych politických lídrov, predstaviteľov tajných služieb a šéfov veľkých korporácií.
Napriek tomu, že MSC bola založená ako bezpečnostné fórum západnej aliancie, od konca studenej vojny sa jej organizátori snažia prehĺbiť dialóg s Ruskom. Práve na tejto konferencii vystúpil v roku 2007 Putin so svojím pamätným prejavom, v ktorom zaútočil na Spojené štáty, a naznačil, že Rusko sa Západu začína obracať chrbtom.
Prepojenia sú jasné
Prepojenia medzi Východným výborom, Mníchovskou bezpečnostnou konferenciou a jej sponzormi, medzi ktorých patria najväčšie nemecké korporácie, sú v skutočnosti také rozsiahle, že nie je jednoduché dopátrať sa, kde sa jedna skupina končí a druhá začína. Ich názory na Rusko sú navyše prakticky identické.
Tento rok sa mal niesť v duchu osláv 70. výročia založenia Východného výboru. Namiesto toho sa jeho členovia snažia vysvetliť, ako mohli Rusko tak zle odhadnúť, alebo sa k tejto otázke vôbec nevyjadrujú.
Po najnovšej ruskej invázii na Ukrajinu sa mnohé nemecké spoločnosti dostali pod veľký tlak medzinárodného spoločenstva, aby svoje prevádzky v Rusku zatvorili, čo však spoločnosti firmy ako Henkel a Metro zatiaľ odmietajú.
Veľké nádeje
Koncom januára usporiadal Východný výbor virtuálnu novoročnú recepciu, na ktorej vystúpila aj Manuela Schwesigová, premiérka severonemeckej spolkovej krajiny Meklenbursko-Predpomoransko, kde sa nachádza terminál nedávno pozastaveného projektu nemecko-ruského plynovodu Nord Stream 2. Schwesigová sa poďakovala výboru za jeho podporu vo svojom boji proti Americkým sankciám a zdôraznila potrebu pokračovania „kľúčového dialógu a ekonomických vzťahov s Ruskom“.
Jej nádeje sa však po ruskej invázii vyparili ako voda nad hrncom a Schwesigová, v ktorej mnohí videli budúcu sociálnodemokratickú favoritku na post nemeckého kancelára, sa v niektorých kruhoch stala nežiadúcou osobou.
A tón radikálne zmenil aj Východný výbor, ktorý ruskú inváziu na Ukrajinu odsúdil a vyslovil plnú podporu západným sankciám. Jeho webová stránka sa zmenila na more ukrajinských vlajok. A čaj u Putina sa už konať nebude, napísalo POLITICO.
Ďalšie dôležité správy
