Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble varoval Atény, aby nehnali veci v rámci svojej vyjednávacej taktiky na ostrie noža. Upozornil, že dohodnuté pravidlá sa musia dodržiavať a že dôvera a spoľahlivosť sú základným predpokladom pre to, aby Grécko ťažilo z ďalších solidárnych krokov, upozornila agentúra DPA.
„Nemožno sa s nami o to prieť a hlavne nie je ľahké nás vydierať,“ upozornil W. Schäuble.
„Diskusia o skresaní dlhov alebo o dlhovej konferencii je odtrhnutá od reality,“ doplnil svojho šéfa hovorca nemeckého ministerstva financií Martin Jäger.
„Sú tu jasné pravidlá a my máme zákonné dohody o podmienkach poskytovania európskej úverovej pomoci. Keď Grécko tieto podmienky neprijme, tak si musí hľadať zdroje na kapitálovom trhu,“ varoval hovorca nemeckých vládnych konzervatívcov pre otázky rozpočtu Norbert Barthle v rozhovore pre sobotňajšie vydanie denníka Handelsblatt.
Svoj postoj k požiadavkám novej gréckej vlády v piatok ladila kancelárka Angela Merkelová s francúzskym prezidentom Françoisom Hollandom na neformálnej schôdzke v Štrasburgu. Oboch politikov pozval predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz.
Aj portugalský premiér Pedro Passos Coelho sa v piatok postavil proti myšlienke usporiadať európsku konferenciu, na ktorej by sa opätovne prerokoval grécky dlh. „Nepodporím žiadnu konferenciu, ktorá by bola navrhnutá na zrušenie alebo reštrukturalizáciu dlhu. Bolo by to proti záujmom Portugalska a Portugalcov,“ podotkol.
Hovorca amerického prezidenta Baracka Obamu v piatok uviedol, že USA budú naďalej úzko spolupracovať s novou gréckou vládou a s ďalšími európskymi štátmi na hľadaní riešení vzájomných sporov, ktoré by pomohlo zlepšiť vývoj gréckeho hospodárstva.
Zníženie gréckeho dlhu držaného verejnými veriteľmi o polovicu naopak podľa agentúry AFP odporúčal vysoký predstaviteľ banky Lazard, ktorá do roku 2012 poskytovala vláde v Aténach poradenstvo v tejto veci. „Táto reštrukturalizácia je nevyhnutná,“ povedal podľa AFP viceprezident francúzsko-americkej banky Lazard pre Európu Matthieu Pigasse.
Pripomenul, že v roku 2012 bol reštrukturalizovaný len dlh držaný súkromnými veriteľmi, a nie ten, ktorý má krajina voči EÚ a MMF. Vo verejných rukách je podľa neho zhruba 75 percent gréckeho dlhu, ktorý v súčasnosti dosahuje zhruba 320 miliárd eur. Keby sa verejný dlh znížil o polovicu, umožnilo by to dostať sa na „prijateľný“ podiel dlhu k výkonu gréckej ekonomiky, teda na zhruba 100 až 120 percent HDP oproti súčasným 170 percentám HDP, citovala bankára AFP.
Rozpočtová kancelária gréckeho parlamentu, ktorá vydáva štvrťročné odporúčania zákonodarcom, v piatok varovala, že krajine hrozí, že nebude môcť plniť svoje dlhové záväzky, ak sa rýchlo nedohodne s veriteľmi. Budúca splátka dlhov sa musí uskutočniť v marci.
Akcie na aténskej burze cenných papierov zaznamenali v piatok stratu 1,6 percenta a uzavreli tak celkovú stratu za tento týždeň na 13 percentách. Úroková sadzba trojročných dlhopisov vyletela na 19,3 percenta.
Merkelová vylúčila ďalšie zníženie gréckeho dlhu
Aktualizované 31. januára 2015 o 11.30:
Nemecká kancelárka A. Merkelová vylúčila ďalšie zníženie gréckeho dlhu, ako si želá nová grécka ľavicová vláda premiéra Alexise Tsiprasa. Uviedol to v sobotu na svojom webe nemecký denník Hamburger Abendblatt. Podľa spravodajstva BBC eurokomisár pre finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici povedal, že bude urobené všetko pre to, aby sa zabránilo odchodu Grécka z eurozóny, ale že Grécko musí plniť doterajšie záväzky.
Zdroj: SITA/AP
„Súkromní veritelia už dobrovoľne odstúpili, banky sa už vzdali miliárd na pôžičkách Grécku,“ odôvodnila A. Merkelová svoj názor. „Nevidím žiadne oddlženie pre Grécko,“ dodala kancelárka.
Začiatkom roku 2012 zmazalo Grécko po dohode s veriteľmi zhruba 100 miliárd eur tak, že im cenné papiere nahradilo inými, menej ziskovými. Ale krajina, ktorá je od roku 2010 závislá na medzinárodnej finančnej pomoci, je ešte stále zaťažená dlhom dosahujúcim asi 175 percent HDP.
„Európa bude aj naďalej prejavovať solidaritu s Gréckom, rovnako ako aj s inými krajinami, ktoré sú ťažko postihnuté krízou, ak tieto krajiny robia reformy a úsporné opatrenia,“ upozornila ďalej A. Merkelová.
Na otázku, čo si myslí o prvých oznámeniach Tsiprasovej vlády, že zvýši minimálnu mzdu a urobí spätný nábor prepustených štátnych zamestnancov, A. Merkelová odpovedala, že „Nemecko a ostatní európski partneri čakajú, s akým programom k nim nová grécka vláda príde“.
Tsipras, ktorý plánuje návštevu Talianska v utorok a Francúzska v stredu, sa usiluje o nové rokovania, ktoré by viedli k revízii obrovského zadlženia krajiny. Opakovane zdôrazňuje, že súčasná dlhová záťaž je pre Grécko neúnosná. Nový grécky premiér sa v súčasnosti nechystá na cestu do Nemecka.
Aj grécky minister financií Janis Varufakis sa chystá začiatkom budúceho týždňa do Londýna, Paríža a Ríma, aby získal podporu pre nové zámery gréckej vlády.
Špekuluje sa o tom, že ak sa Grécko s veriteľmi nedohodne, bude sa musieť vzdať eura. P. Moscovici v programe BBC Hardtalk povedal, že Grécko do eurozóny patrí a že euro závisí na tom, aby k žiadnemu takzvanému Grexitu, teda jej opusteniu Gréckom, nedošlo. Dodal však, že Európa síce musí rešpektovať výsledok gréckych volieb, ktorý vyniesol k moci ľavicovú stranu Syriza, ale záväzky prijaté predchádzajúcou vládou musia byť aj naďalej brané do úvahy.
„Musíme sa týmito otázkami zaoberať pokojným, mierumilovným a vyrovnaným spôsobom. Táto (nová) vláda musí presne povedať, čo má v úmysle urobiť,“ povedal P. Moscovici.
A. Merkelová sa v piatok stretla v Štrasburgu na neformálnej večeri s francúzskym prezidentom Françoisom Hollandom. Podľa servera francúzskeho denníka Le Figaro hľadajú spoločné stanovisko pre to, ako pristupovať k novej gréckej vláde. Nemecká strana sa podľa Le Figaro obáva, že by Francúzsko mohlo využiť nový grécky prístup na ďalšiu ofenzívu proti rozpočtovej disciplíne naordinovanej únii Berlínom.
Francúzsko, ktoré samo čelí vysokej nezamestnanosti a problémom s rozbehnutím ekonomiky, sa dlhodobo usiluje o zvýšenie investícií, čo je spojené s rizikom vyššieho zadlžovania. Európska centrálna banka tomu vychádza v ústrety, keď sa rozhodla začať takzvané kvantitatívne uvoľňovanie menovej politiky, ktoré zahŕňa nákupy vládnych dlhopisov. V snahe povzbudiť oživenie tak bude mesačne pumpovať do eurozóny 60 miliárd eur.
Tsipras a Varufakis v piatok pomerne tvrdo oznámili šéfovi Euroskupiny Jeroenovi Dijsselbloemovi, že odmietajú predĺženie medzinárodného záchranného programu, ktorý vyprší 28. februára. Atény už ani nebudú prijímať predstaviteľov trojky veriteľov, teda EÚ, ECB a MMF, ktorí každé tri mesiace prichádzajú do Grécka overovať reformné a úsporné kroky v rámci medzinárodného záchranného plánu.
