Nemecký minister hospodárstva Philipp Rösler v piatok vylúčil transformáciu Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) na banku. Zopakoval tiež, že záruky Berlína v krízovom mechanizme eurozóny neprevýšia dohodnutých 211 miliárd eur. „Absolútne si neželáme, aby EFSF disponoval bankovou licenciou," povedal P. Rösler pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ZDF.

Vyjadrenia nemeckého ministra vyvolávajú pochybnosti o možnostiach, ktoré budú mať európski politici otvorené počas nadchádzajúceho týždňa rokovaní. O riešení dlhovej krízy v Európe budú dnes rokovať sedemnásti ministri financií eurozóny. Zajtra má nasledovať stretnutie ministrov financií všetkých krajín únie. V nedeľu 23. októbra sa stretávajú zástupcovia krajín platiacich eurom. Maratón rokovaní majú politici uzavrieť na záverečnom summite 26. októbra.

Predpokladalo sa, že politici predstavia riešenie problémov okolo gréckeho dlhu a potreby rekapitalizácie európskych bánk už v priebehu víkendu. Nemecko a Francúzsko sa však už niekoľko týždňov nevedia na postupe dohodnúť. Nepomohli ani intenzívne rokovania medzi Angelou Merkelovou a Nicholasom Sarkozym. Ani nedeľné stretnutie asi konkrétny plán neprinesie. Správy o možných riešeniach sa líšia.

V priebehu dneška sa objavili informácie, že vlády sa možno pokúsia zvýšiť limit pre záchranné fondy na 1.3 bilióna eur. To je v ostrom kontrastne s vyjadrením nemeckého ministra hospodárstva.

„Krátke a ľahké to asi nebude,“ poznamenal slovenský minister financií Ivan Mikloš pred začiatkom rokovaní ministrov financií únie.

Zatiaľ sa zdá, že obecná zhoda by mohla panovať v potrebe zvýšiť mieru účasti súkromných veriteľov na riadenom bankrote Grécka. Podľa I. Mikloša by súkromní investori mali odpísať viac, ako 21 percent dohodnutých v júli. „Teraz sa ukazuje, že miera reštrukturalizácie bude ešte väčšia, ak má byť situácia udržateľná," povedal I. Mikloš pri príchode na pojednávanie. Premiérka Iveta Radičová dnes dodala, že v súčasnosti sa uvažuje, že súkromní veritelia by mali odpísať najmenej 50 percent dlhu Grécka. Podiel, o ktorom hovorila predsedníčka vlády, je v súlade s informáciami, ktoré sa z rôznych európskych kruhov šíria v posledných týždňoch.

I. Mikloš pripustil, že problémom je aj súčasná "palebná sila" eurovalu. „Problém je väčší, než koľko je kapacita eurovalu," povedal Mikloš. „Je evidentné, že ďalšie navyšovanie je nepriechodné, ako časovo, tak politicky," dodal.

Dobrú náladu si aj napriek politickému chaosu zachovali akciové trhy. Európsky index STOXX 50 si v priebehu dneška pripísal takmer dve percentá. Posilňovali sa aj ďalšie hlavné indexy.

Ilustračné foto na titulke - SITA / AP