Nemecko by kvôli rastúcim dlhovým tlakom malo zvážiť, či neuvoľniť takzvanú dlhovú brzdu, uviedol Medzinárodný menový fond (MMF). Podľa zdrojov agentúry Reuters sa však ľudia na ministerstve financií obávajú, že takýto krok môže zhoršiť infláciu. Zmena pravidiel dlhovej brzdy, ktorá nariaďuje, že deficit verejných financií nesmie presiahnuť 0,35 percenta hrubého domáceho produktu, by si vyžadovala súhlas dvojtretinovej väčšiny v hornej aj dolnej komore nemeckého parlamentu.
„Dlhová brzda Nemecka je nastavená na relatívne prísnej úrovni, takže ročný limit čistého zadlženia by sa mohol zmierniť približne o jeden percentuálny bod HDP, pričom pomer dlhu k HDP by mal stále klesajúcu tendenciu,“ uviedol menový fond. Berlínu by to podľa neho poskytlo väčší priestor na „veľmi potrebné“ verejné investície.
V nemeckých verejných financiách sa po rozsudku Ústavného súdu vlani v novembri objavil deficit 60 miliárd eur. To vládu prinútilo prepracovať rozpočet. Hoci reforma dlhovej brzdy by uľahčila fiškálnu konsolidáciu, je potrebné tiež uskutočniť reformy, ktoré by znížili strednodobé výdavkové tlaky a zvýšili príjmy, dodal MMF.
Dlhovú brzdu tvrdo obhajuje minister financií Christian Lindner. Podľa zdrojov Reuters z jeho ministerstva so sebou odporúčanie MMF nesie riziká. „Reforma dlhovej brzdy v sebe skrýva riziko, že opäť povzbudí infláciu, ktorá len začína spomaľovať," uviedli zdroje. Vyšší dlh podľa nich znamená tiež vyššie úrokové náklady.
Menový fond vo svojom aprílovom výhľade svetovej ekonomiky zhoršil prognózu tohtoročného rastu nemeckej ekonomiky na 0,2 percenta, v roku budúcom počíta s rastom o 1,3 percenta. Tento rok menový fond očakáva postupné oživenie, ktoré podľa neho vďaka nižšej inflácii potiahne spotreba.