Z konferencie organizovanej francúzskym plynárenským združením vzišla vážna kritika voči Nemecku za energetickú politiku, ktorú Berlín presadzoval v poslednom desaťročí. Prezident najväčšej francúzskej zamestnávateľskej federácie MEDEF Geoffroy Roux de Bézieux vyhlásil, že nemecká politika bola do značnej miery nápomocná pri súčasnej európskej energetickej kríze. Informoval o tom portál euractiv.com.
„Obrovská zodpovednosť Nemecka voči histórii“ pramení podľa G. Roux de Bézieuxa z rozhodnutia bývalej kancelárky Angely Merkelovej v roku 2011 po jadrovej katastrofe vo Fukušime odstúpiť od jadrovej energie na civilné použitie do konca roku 2022.
Na konferencii sa pritom sa zišli experti, tvorcovia politík a silní priemyselní hráči v oblasti energetiky.
Silne závislé na ruskom plyne
Plánované odstavenie jadrovej energie prinútilo Nemecko rozšíriť využívanie obnoviteľných zdrojov, avšak za cenu dovozu väčšieho množstva plynu, najmä z Ruska. Krajina je tak stále silne závislá od ruského plynu. Odkedy Moskva odstavila plynovod Nord Stream 1, Nemci sa snažia nájsť nové zdroje energie, aby zabezpečili, že ich priemysel bude ďalej fungovať a že bude dostatok tepla pre polovicu domácností v krajine, ktoré sú odkázané na plyn.
S cieľom rýchlo nájsť riešenia sa nemecká vláda v stredu (28. septembra) rozhodla predĺžiť životnosť uhoľných elektrární, z ktorých niektoré boli reaktivované, aby sa vyrovnali s krízou. To je v rozpore s cieľom, ktorý si Nemecko stanovilo. Podľa neho malo byť do roku 2045 uhlíkovo neutrálne, informovala agentúra Reuters.
Kancelár Olaf Scholz, ktorý mal s nadchádzajúcou zimou obavy zo situácie s dodávkami, zašiel tak ďaleko, že cez víkend (24. – 25. septembra) navštívil vedúcich predstaviteľov štátov Perzského zálivu. Uzavrel však dohodu len so Spojenými arabskými emirátmi. Z Kataru a Saudskej Arábie odišiel s prázdnymi rukami.
Reaktory budú pracovať
Nemecko sa tiež začiatkom septembra rozhodlo ponechať posledné tri jadrové reaktory v krajine zatvorené do konca roku 2022. Minister hospodárstva a klímy Robert Habeck však 27. septembra povedal, že jeho vláda pravdepodobne predĺži prevádzku dvoch z nich.
R. Habeck obvinil francúzsku jadrovú sieť, kde je v súčasnosti polovica reaktorov pozastavená kvôli údržbe, pričom situáciu označil za „oveľa horšiu, ako sa očakávalo“.
Portál euractiv.com skonštatoval, že Nemecko presadzuje politiku znižovania svojej energetickej kapacity pri súčasnom zvyšovaní podielu palív s vysokým obsahom uhlíka a vyzýva ostatné krajiny EÚ na „solidaritu“.
Spolupráca so Španielskom?
O. Scholz dokonca navrhol, aby bol obnovený francúzsko-španielsky projekt plynovodu MidCat, ktorý je od roku 2019 pozastavený. Nemecký kancelár považuje plynovod za prospešný pre Nemecko. Rokoval so španielskym premiérom Pedrom Sanchezom predtým, ako francúzsky prezident Emmanuel Macron nedávno ustúpil a povedal, že by projekt prehodnotil, ak by bol presvedčený o jeho užitočnosti.
K nedávnym krokom Nemecka sa vyjadrila aj Európska komisia. „Je na samotných krajinách, aby urobili všetko, čo je v ich silách, pokiaľ ide o dostupnosť výroby energie,“ povedal komisár pre vnútorný trh Thierry Breton 8. septembra po stretnutí s nemeckou vládou v Berlíne.
Zatiaľ čo vlády, ako aj francúzska, dúfajú v miernu zimu a nie príliš veľa výpadkov elektriny, prezident MEDEF varoval pred „rizikom bankrotu, ak nevyriešime problém cien energií“, ktorý, ako povedal, je taký kvôli energetickej stratégie zo strany Nemecka.
Ďalšie dôležité správy
