Nemecko poskytlo Francúzsku „voľnú ruku“ pri využívaní štátnych dotácií pre jadrové elektrárne, čím odblokovalo dlho pozastavenú reformu trhu s elektrinou v EÚ. Dohodu dosiahli ministri energetiky v Luxembursku v utorok 17. októbra, informuje Financial Times. Bude to znamenať, že Francúzsko by mohlo využiť vládnu podporu na financovanie svojich jadrových elektrární vo vlastníctve štátu, ktoré vyrábajú asi 70 percent jeho elektriny.
Proti takémuto kroku namietali Nemecko, Rakúsko a Luxembursko, ktoré sa doma snažia o vyraďovanie jadrovej energie. No zároveň sa obávali, že ak by Paríž naďalej dotoval svoje jadrové elektrárne, francúzsky priemysel by získal konkurenčnú výhodu v podobe nižších cien energie.
V rámci nových pravidiel EÚ bude môcť Francúzsko využívať model financovania známy ako zmluvy o rozdieloch. Tie stanovujú garanciu minimálnej ceny pre poskytovateľov elektriny, ako aj strop, po prekročení ktorého môže nastúpiť štát so svojimi dotáciami. Paríž však nezískal ďalšiu výhodu, ktorá by EÚ umožnila refundáciu príjmov z týchto schém uplatňovaných na existujúce elektrárne spotrebiteľom z radov priemyslu. Utorková dohoda tiež dáva Európskej komisii väčšiu právomoc posudzovať výhody štátnej pomoci. Francúzska ministerka energetiky Agnès Pannier-Runacherová uviedla, že dohoda je „kompromisom, ktorý stanovuje rovnováhu“ a „umožňuje členským štátom mať priestor na manévrovanie a konať na základe vlastného energetického mixu“.
Nemecký vicekancelár Robert Habeck povedal, že reforma poskytuje „spotrebiteľom a priemyslu prístup k nízkym cenám elektriny v celej Európe“. Ministri EÚ už mesiace rokujú o reformách trhu s elektrinou, ktorých cieľom je poskytnúť tvorcom obnoviteľnej energie lepšie podmienky a zabezpečiť dodávky elektriny, aby sa predišlo akýmkoľvek výkyvom cien. Je to v dôsledku snahy odkloniť sa od ruského plynu po rozsiahlej invázii Moskvy na Ukrajinu a po minuloročných rekordne vysokých cenách energií v celej EÚ. „Sme v globálnej súťaži o naše energeticky náročné odvetvia,“ povedal luxemburský minister energetiky Claude Turmes.
Kompromisný návrh smeruje na rokovanie v Európskom parlamente, ktoré sa majú začať vo štvrtok. Zahŕňa tiež kvóty pre krajiny, ktoré sa spoliehajú na uhoľnú energiu, ako napríklad Poľsko, ktoré bude môcť tieto elektrárne do roku 2028 dotovať napriek snahám eurobloku znížiť emisie skleníkových plynov.
Hlavný poradca mimovládnej energetickej organizácie Regulatory Assistance Project Bram Claeys si však myslí, že „dlhé diskusie“ členských štátov už poškodili nové investície do projektov čistej energie. „To je veľký problém, pretože tieto investície sa nemôžu zastaviť, ale namiesto toho sa musia zrýchliť, aby sa vyriešili základné príčiny energetickej krízy a dopad, ktorý mala na európskych ľudí a podniky,“ povedal.
Ďalšie dôležité správy
