Po ekonomickom raste XXL príde budúci rok XL, parafrázoval nedávno nemecký minister hospodárstva Rainer Brüderle súčasný stav nemeckej ekonomiky a jej výhľad na nadchádzajúce obdobie. Podobne to vidia aj tunajší ekonómovia. Po vlaňajšom historickom prepade chytila najväčšia ekonomika Európskej únie nový dych a tohto roku podľa prognóz analytikov aj berlínskej vlády vykáže rast, aký nepamätá za posledných 20 rokov. Tento trend – aj keď nie taký výrazný – si podľa nich udrží aj v roku 2011.
Podľa Brüderleho úradníkov porastie nemecké hospodárstvo o 1,8 percenta, nemeckí ekonómovia mu veria ešte o trochu viac a predpovedajú rast o rovné dve percentá. To je síce menej než tohtoročných predpokladaných asi 3,5 percenta, ale stále je to vysoko nad dlhodobým nemeckým priemerom. Navyše nesmieme zabúdať, že predikcie pred týmto rokom rátali s posilňovaním nemeckej ekonomiky len zhruba o 1,4 percenta, teda o dva percentné body nižším, než k akému teraz smeruje. Nedá sa tak vylúčiť, že expertov svojím výkonom znovu prekvapí a výsledky z tohto roku zopakuje.
Nezaspať na vavrínoch
Viac než v minulých rokoch by sa na nich mala podieľať zvýšená domáca spotreba, ktorá podľa názoru odborníkov vyrovná straty spôsobené očakávaným spomalením rastu nemeckého exportu. Nezamestnanosť v krajine by totiž mala po prvý raz od roku 1992 klesnúť pod tri milióny ľudí, čo zodpovedá hranici sedem percent práceschopného obyvateľstva.
Mzdy by, naopak, mali v priemere vzrásť o takmer tri percentá. Analytici očakávajú, že sa to pozitívne premietne do väčšej chuti Nemcov míňať, ktorú v predchádzajúcich „chudých“ rokoch mnohí stratili. Do svojich peňaženiek však budú musieť viac siahať aj nedobrovoľne, lebo domácnosti čaká zdraženie elektriny a nájomného alebo zvýšenie odvodov zdravotným poisťovniam.
Priaznivý vývoj nemeckej ekonomiky v budúcom roku by sa mal odzrkadliť aj na stave štátnych financií, ktoré sa stredopravá koalícia kancelárky Angely Merkelovej snaží podobne ako ďalšie európske vlády ozdraviť nepopulárnymi úspornými opatreniami. Odborníci dokonca očakávajú, že Nemecko dostojí maastrichtským rozpočtovým kritériám a jeho deficit klesne pod tri percentá HDP na odhadovaných 2,7 percenta.
Nemeckí ekonómovia napriek tomu varujú pred zaspaním na vavrínoch a vyzývajú berlínsky kabinet na ďalšie šetrenie a zaťahovanie za „dlhovú brzdu“. Celkové zadlženie Nemecka ako kľúčového hospodárskeho hráča eurozóny a celej Európskej únie totiž už atakuje hranicu 75 percent HDP, a je tak na hony vzdialené 60-percentnému maximu stanovenému európskym stabilizačným paktom.
Ak by sme perspektívy Nemecka posudzovali z čisto ekonomického hľadiska, mohla by kancelárka A. Merkelová a jej koalícia kresťanských a slobodných demokratov hľadieť na budúci rok s pokojom. Čakať, či krajina potvrdí postavenie ťahúňa európskeho hospodárstva a sledovať, ako jej pracovný trh od mája ovplyvní zrušenie prekážok pre záujemcov o prácu z nových členských štátov EÚ, vrátane Česka a Slovenska. Na politickom poli však pravdepodobne môže rátať so všetkým, len nie s pokojom.
Referendum o kancelárke
Nemecko má totiž pred sebou voľby v šiestich zo 16 spolkových krajín, ktoré môžu výrazne prekresliť politickú mapu Spolkovej republiky. Ak by v nich čoraz menej obľúbené vládne strany prekvapivo uspeli, získali by späť nielen sebavedomie, ale aj kontrolu nad hornou komorou parlamentu, Spolkovou radou, ktorá je zložená práve zo zástupcov krajinských vlád. Federálny kabinet by sa potom v parlamente už nemusel nijako ohliadať na ľavicovú opozíciu.
Oveľa pravdepodobnejší je však variant, že nadchádzajúce hlasovanie v regiónoch potvrdí rastúce preferencie opozičných sociálnych demokratov (SPD) a najmä zelených, ktorí vďaka súčasnej obľube môžu vôbec po prvý raz vo svojich dejinách pomýšľať na post niektorého z vplyvných krajinských premiérov a v budúcnosti možno aj na najvyšší vládny úrad.
Svojho druhu referendom o A. Merkelovej a jej vláde budú už jarné voľby v bohatej juhonemeckej spolkovej krajine Bádensko-Württembersko, ktorá sa dosiaľ považovala za baštu kancelárkiných kresťanských demokratov (CDU). Ich pozícii tam však uškodilo presadzovanie nepopulárneho mnohomiliardového projektu novej hlavnej stanice v Stuttgarte, za ktorý sa postavila aj A. Merkelová.
Ak CDU Bádensko-Württembersko stratí, bude to podľa názoru nemeckých politológov pre najmocnejšiu ženu v krajine tvrdá rana a miestne médiá nevylučujú ani scenár, že by ju tento neúspech mohol stáť aj kancelárske kreslo. Ako o najhorúcejšom kandidátovi na prípadné pozdvihnutie padajúcej vlajky konzervatívneho tábora sa v súčasnosti najviac diskutuje o vychádzajúcej hviezde nemeckej politiky, ministrovi obrany Karlovi-Theodorovi zu Guttenbergovi či o ministerke práce a sociálnych vecí Ursule von der Leyenovej, o ktorej sa už tohto roku hovorilo ako o možnej ašpirantke na prezidentský úrad.
Či sa do úradu presťahuje bavorský šľachtic, matka siedmich detí alebo v ňom bude ďalej vládnuť súčasná pani, sa ešte len ukáže. A. Merkelovú a jej koalíciu však s veľkou pravdepodobnosťou čaká horúci rok.
Autor je spravodajca ČTK v Berlíne.
Foto - Profimedia.cz
Článok vyšiel v ročenke Slovensko a svet v roku 2011, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 47.
